Znova som odišla posledná. Premýšľam, čo sa mi to vlastne stalo, keď som kedysi chodila domov s úderom tretej hodiny a teraz je času akosi menej a menej, až človek nadobudne pocit, že sa v čase úplne stratil, za oknom sa zrazu zotmelo a okolité kancelárie podozrivo stíchli.
Miestami premýšľam aké by to bolo nechať sa jednoducho zošrotovať minulosťou a prítomnosťou, ocitnúť sa v medzipriestore bytia a možno sa úplne stratiť, vytvoriť v ovzduší drobnú dieru, ktorá by celú schránku pohltila a...
...tvarovala by som vlastnú časť sveta, vlastnú komôrku, kde by som bola len ja vo svojom drobnom nepotrebnom svete bez náhlenia, neskorých večerných príchodov, nekonečných úrokových tabuliek a nekonečnej okolitej ľahostajnosti.
Ľudia už dávno nie sú zvedaví na ľudí. Ak je skutočne tak, chcem byť monštrom. Ak by však ľudí nezaujímalo monštrum, chcem byť líškou, i keď ani o jej myšlienky nie je skutočný záujem. Pravý záujem podľahol konvenciám. Bolí ma nezáujem. Sebestredne dupem nožnými výhonkami a zlovestne fučím. Túžim po svete plnom úprimného záujmu a sama pri tom nedávam zmysel.
Jeden človek sa ma raz spýtal, o čom zvyknem písať. Neviem a nikdy to nebudem vedieť. Situácia, keď vlastnému výlevu neporozumie ani sám autor. A možno situácia, keď autor nechce rozumieť vlastnému výlevu. /ak by porozumel, nezniesol by sa/
Vo svojom živote som sa často hanbila. A hanbím sa aj teraz za to ako som dopadla. Neviem, čo chcem povedať a neviem, či ešte vôbec niečo niekedy poviem. Neviem, prečo sem píšem a prečo často komentujem veci, ktoré moje slová skutočne nepotrebujú. Strácam (sa).
Občas je krásne pozerať sa na svet.
Občas je ťažké nájsť múzu, ktorá sa v človeku dávno stratila.
Občas je potrebné uvedomiť si, že je život krátky a smrť je jediná istota...
Záchod
Komentuj
6 komentov k blogu
1
piotra
13. 1.januára 2014 20:25
Zuz., mam chuť nasadnúť na bus, spomenúť si, ktorá brána je tá správna, okupovať tvoje bývanie a poriadne ťa objať!
2
Owäda, vitaj vo svete, kedy tyzden znamena den, kedy peniaze stracaju hodnotu a ludia sa skriabu paznechtami hore navrchol udesnej hory, na ktorej vrchole sedi zaciatok dalsieho vrcholu, je to zaciatok konca a tvoje hlbave tapanie v nostalgii uz navzdy ostane tam prec, fuc. Ostava ti seda realita plusov a minusov, reci len tak, usmevov na ludi, pre ktorych nic neznamenas a pre ktorych nic neznamenas ty. Jedine co ti opatuju budu slova vratim ti to, i ked ostatni si to ani nevsimnu a ty, ty budes zla a neprisposobiva. Budes drzat krok a stracat iluziu, ze vlastne uz je po 89, ze ked vysvetlis budes pochopena, ze ked spravis, budes pochvalena, ze tvoja vecna nespokojnost nie je len tvoja vecna nespokojnost, ale i pravda, ze svet sa ti protivi a hladas ten americky sen, ako je to v tom filme, ale za kamerou stoji tvoj buduci sef, ktory ti to da vypit a ty budes vzlykat a utekat k maminej sukni. Potom si ten cely film pozries v kine za 4 € v kine mladost, lebo taky film by v cinema city nepustali a pochopis, ze nezvitazis a nepochopis na svete nic okrem seba a svojej pravdy. Radsej pis.
Napíš svoj komentár