Tak poďme pekne po poriadku. Nebudem vás kŕmiť faktografickými údajmi o hustote osídlenia, rozlohe, geografickej polohe a podobných nezáživnostiach. V niekoľkých bodoch vám snáď aspoň čiastočne priblížim moje pocity a zážitky z krátkej, ale zato podnetnej a hodnotnej návštevy Tokya.
1. Teplo a vlhko.
Veľmi, veľmi, veľmi. Klimatizácia všade fičí na plné obrátky a vždy, keď vyjdete z vychladeného priestoru, máte pocit, že na vás niekto vylial vedro plné vriacej vody. Dodržiavanie pitného režimu je preto veľmi dôležité, čo Japonci vedia a preto sú na každom rohu automaty s vychladenými nápojmi (minerálky, ľadové čaje, nápoje s vyšším obsahom minerálov špeciálne namixovaných pre doplnenie vypotenej straty - napr. Pocari Sweat - dostať ho inak aj u nás v Terne ! - a iné).
Zdroje vody sú teda skutočne takmer všade - na rohu ulice, v podchodoch, na každom nástupišti v metre, pred letiskom...
Ak by ste čakali, že väčšina týchto automatov bude pokazená, popísaná, obitá alebo inak znehodnotená, nie je to tak. Všetky automaty sú funkčné, aj keď sú na verejne dostupných miestach a Japonci ich evidentne nedevastujú.
2. Čisté ulice.
Keď sme išli do Viedne na letisko, zistila som, že som tesne pred vstupom do odletovej haly stúpila na žuvačku. Pozrela som sa na zem a videla ďalších aspoň 10 dávno do asfaltu zadupaných žuvačiek. V Tokyu som toto nevidela. Chodníky boli bez špakov, žuvačiek a iného odpadu. Na stromoch neboli pozachytávané igelitové tašky a po piatkovej noci sa nikde nepovaľovali zvratky a obaly z McDonaldu (nie, nebolo to tým, že by v Tokyu nebol McDonald, jeden bol dokonca neďaleko nášho hotela).
Zaujímavosťou však predovšetkým je, že na uliciach málokedy vidíte odpadkový kôš. Japonci sú teda zvyknutí brať si odpad, ktorý v priebehu prechádzky v meste vyprodukujú so sebou domov a doma ho vyhodia. Tým si udržujú centrum čisté. Ani my sme nemali inú možnosť ako nosiť odpadky do hotela, kde sme ich vyhodili.
3. Disciplína.
Áno, ľudí v Tokyu je veľmi veľa. Tak veľa, že netreba organizovať iba cestnú dopravu, ale aj chodcov. V každej stanici metra sú presne vyznačené pruhy pre jednotlivé smery chodcov prispôsobené podmienkam danej stanice. Málokedy sa stane, že máte protismer. Všetci chodia tade, kade majú.
Štandardne sa chodí po ľavej strane. Na eskalátoroch sa treba taktiež držať vľavo, pravá strana je pre rýchlejších, prípadne uponáhľanejších. Aj keď je na ulici mega tlačenica, nikto sa nestrká, nie je nervózny, nesnaží sa predbiehať. Všetci trpezlivo pomaly napredujú.
4. Ryžové trojuholníky !
Veľa ľudí sa ma pýtalo, čo sme jedli. Úprimne, bolo tam tak horúco, že som nemala chuť na jedlo, ale keď už to bolo nevyhnutné, najrýchlejší zdroj obživy boli ryžové trojuholníky obalené v morskej riase plnené rybou, zeleninou, prípadne mäsom. Jednoznačne to bola jedna z vecí, ktoré by som uvítala aj na Slovensku.
5. Shabu - shabu.
Čitaj "šabu-šabu". Tradičný japonský pokrm, ktorý ma veľmi zaujal nielen chuťovo, ale aj jednoduchosťou prípravy. V reštaurácii pred vás postavia na horák hrniec s vodou, počkáte, kým voda zovrie, nahádžete do nej zeleninu, huby shitake a postupne do vody namáčate tenké (skutočne tenké, takmer priesvitné) plátky hovädzieho mäsa. Akonáhle je mäso tepelne upravené, namočíte ho do sezamovej pasty alebo nastrúhanej bielej reďkovky zmiešanej so sójovou omáčkou a konzumujete.
Chuťový výsledok je celkom mňamózny. Zeleninu konzumujete v podstate až takmer úplne na záver a aj keď v zásade nezjete veľkú porciu, ste z toho jedla úplne najedení a máte dobrý pocit, že ste si v zásade jedlo sami priamo pred očami pripravili.
6. Gigantické sushi.
Asi poznáte ako vyzerá štandardné na Slovensku pripravené nigiri. Tak jeden nigiri set sme si objednali v miestnom sushi bare. Plátky ryby boli také veľké, že značne presahovali ryžové "podložie" a človek mal pocit, že po jednom kúsku nepotrebuje viac. A tak sme zažili, že nenažraní európania fučali, zatiaľ čo vedľa sediaca Japonka s rovnakým nigiri setom zjedla za 5 minút bez problémov celý do posledného zrniečka ryže.
7. Na verejnosti sa nesmrká.
Ak sa vysmrkáte v spoločnosti, je to niečo obdobné ako keby ste si stiahli nohavice a vykonali pred ľuďmi malú, či veľkú potrebu. Jednoducho je to neprípustné. Preto Japonci v spoločnosti nesmrkajú a všetko popoťahujú do seba. Neviem, či je to gustiózne riešenie, ale budiš.
Každopádne to nie je moc príjemná zásada, najmä keď si dáte v reštaurácii pikantnejšie jedlo.
8. Za všetko sa ďakuje a správa sa úctivo.
Ľudia v Tokyu sú veľmi milí, prívetiví a vďační. V potravinách si kúpite obyčajnú minerálku a 2x vám poďakujú. Poviete, že sa vám u nich páči a poďakujú. V hoteli vás pozdraví každý od upratovačky, po manažéra.
Viacerí sa ma už pýtali, či to náhodou nebolo tým, že sme cudzinci. Môžem zodpovedne povedať, že nebolo. V tomto ohľade neboli komunikačné rozdiely.
9. Ochota pomôcť.
Človek zjavne stratený bezradne študuje na chodníku mapu. Okolo sa premelú 100ky ľudí, ale aj napriek tomu si vás všimne staršia Japonka, ktorá vám dobrovoľne s úsmevom na tvári plynulou angličtinou poradí, kadiaľ máte ísť.
10. Ľudia v kimone !
V hoteli bolo na dennom poriadku, že sme stretli buď hotelového hosťa odetého v kimone alebo zamestnanca hotela. Párkrát sme v kimone videli ľudí aj v metre. Asi by ste nepovedali, ale kimono má doma skutočne takmer každý Japonec s tým, že ho nosí buď bežne alebo len na sviatočné chvíle. Túto informáciu máme od Japonky, takže to asi tak bude.
11. Veľmi veľa čudných a šialených vecí.
USB kľúče a kľúčenky v tvare sushi, budík zabudovaný v bruchu gigantického Pikachu-a, paličky s pandičkami, zajačikmi, mačičkami, vejáre od výmyslu sveta, magnetky a šálky so sumo bojovníkmi, počítačové myši s jahodovou potlačou, kožušinové obaly na iPhone, všadeprítomní maskoti (mačičky, psíci, veveričky a iné bližšie nešpecifikovateľné zvieratá), všade prítomné návody a organizačné pokyny (návod na verejných WC ako si správne umývať ruky, organizačné pokyny v metre s obrazovým znázornením, čo presne sa stane, ak spadnete do koľajiska). Táto časť sa ani riadne nedá opísať. To jednoducho treba vidieť a zažiť.
12. Skvelé televízne vysielanie.
Áno, aj k tomu sme sa dostali. Jeden večer sme pozerali japonskú televíziu. Jeden kanál japonskej televízie vysiela čisto len zábery na zasneženú horu Fuji s relaxačnou hudbou v pozadí. Nonstop. Iné stanice vysielali väčšinou osvetové relácie o kardiochirurgii, cestovaní, výrobe poľnohospodárskych produktov a pod. Aj keď nevieme po japonsky, dozvedeli sme sa, že Japonci z kože úhorov vyrábajú kabelky!
Zaujímavým bolo, že aj keď sme prepínali na rôzne kanály, nevideli sme nič, čo by sa dalo nazvať stupídnym alebo plytkým. A bonusom boli samozrejme reklamy. Pre predstavu je to štandardne niečo na tento štýl -
13. Nádherné Japonky.
Som žena, ale občas sa mi prihodilo, že som v metre nemohla z niektorých Japoniek spustiť oči. Tak krásne a krehké stvorenia som ešte nevidela. A na margo toho, že sú údajne všetci aziati rovnakí, nie je to tak. Z diaľky to možno tak pôsobí (obliekajú sa dosť monotónne - muži prevažne čierne nohavice a biela košeľa), ale ak sa im zahľadíte do tváre, zistíte, že každý z nich má osobitné a jedinečné črty.
14. ...
Ok, už by som sa mohla zastaviť. Tokyo bolo mesto, kde stačilo vyjsť na ulicu a mali ste zážitok. Mesto, na ktorého spoznanie by nestačil ani mesiac a mesto, na ktorého opísanie rozhodne nestačí pár riadkov.
Keď sme odchádzali, bolo mi smutno a povedala som si, že sa ešte vrátim a spoznám japonský svet viac. Uvidím zápas sumo, pozriem si kabuki divadlo a budem naháňať srnky v Nare. Spoznám japonský svet nielen cez Tokyo, ale aj cez iné miesta, o ktorých už mám v zásade jasnú predstavu.
V skratke zhrniem, že je to úplne iný svet a delí nás pritom len 11 hodín letu...
(Ďakujem všetkým, ktorí popri driemaní dorazili až sem.)
Rozprávka
Komentuj
15 komentov k blogu
3
Keď si predstavím, že by sme bežne nosili naše ľud. kroje, tiež by to bolo pekné...
6
@PS102 To samozrejme viem; ja to ale používam dobrovoľne podľa anglického znenia, pretože sa mi tam ypsilon viac hodí a nemyslím si, že by to bol nejaký extrémny prehrešok. Poznám aj horšie.
@georg21 Hej, bolo, ale bohužiaľ málokto u nás ten kroj doma má. Na dedinách to asi ešte držia, ale pochybujem, že v mestách žijúce rodiny majú u seba čo i len jeden kroj.
@georg21 Hej, bolo, ale bohužiaľ málokto u nás ten kroj doma má. Na dedinách to asi ešte držia, ale pochybujem, že v mestách žijúce rodiny majú u seba čo i len jeden kroj.
7
Ja by som to nesmrkanie privitala, lebo sama som v rozpakoch smrkat na verejnosti a stale vtahujem do seba.
9
na toto som cakal
uz asi 3x som videl toto video a stale ma akosi fascinuje:
tak ako asi cela vychodna a azijska kultura.
chce to nasetrit ale cestovanie sa rozhodne oplati
dakujem este raz za blog Zuzka!
uz asi 3x som videl toto video a stale ma akosi fascinuje:
tak ako asi cela vychodna a azijska kultura.
chce to nasetrit ale cestovanie sa rozhodne oplati
dakujem este raz za blog Zuzka!
10
@sushivo tak to by si tam nemala problém
@ygor ďakujem som rada, že to padlo na úrodnú pôdu
@husky Hej, vážne treba našetriť a ísť, je to úžasný zážitok. Všetko je tam úplne iné a preto človeka čaká niečo zaujímavé na každom kroku.
Tamto video je inak super. Videla som ho po príchode z Japonska a som sa smiala, pretože som zažila trapas v sushi bare, kde mi gigantické nigiri stále padali do sójovky a sushi majster mi spoza pultíku radil triky ako to urobiť tak, aby mi nespadlo znova
A som rada, že aj teba blog potešil.
@ygor ďakujem som rada, že to padlo na úrodnú pôdu
@husky Hej, vážne treba našetriť a ísť, je to úžasný zážitok. Všetko je tam úplne iné a preto človeka čaká niečo zaujímavé na každom kroku.
Tamto video je inak super. Videla som ho po príchode z Japonska a som sa smiala, pretože som zažila trapas v sushi bare, kde mi gigantické nigiri stále padali do sójovky a sushi majster mi spoza pultíku radil triky ako to urobiť tak, aby mi nespadlo znova
A som rada, že aj teba blog potešil.
11
Zavidim ti! Jeden japonsky znamy mi inak hovoril, ze Japonci spravidla nevedia anglicky. Aka je tvoja skusenost?
12
super blog, urcite pis dalej ak budes mat viac zazitkov
strasne sa mi to paci, chcela by som tam niekedy ist
strasne sa mi to paci, chcela by som tam niekedy ist
13
@endorphin Tak samozrejme neviem to posúdiť nejako celoplošne. Každopádne tam, kde som sa pohybovala spravidla vedeli. Podľa mňa dosť veľa Japoncov má aspoň základy a tí, ktorí sa pohybujú v prevádzkach, kde môžu očakávať turistov po anglicky vedia. Samozrejme, je to často lámanejšia angličtina, ale dorozumieš sa.
+ v budúcnosti sa to bude podľa mňa len a len zlepšovať; myslím si, že majú vôľu sa ten jazyk naučiť - stala sa nám napr. taká vec, že sme okukovali jednu historickú štvrť a zastavila nás Japonka so synom (mohol mať max. 20), že sa začínajú učiť angličtinu a chceli by chvíľu konverzovať. Tak sme konverzovali a bolo to veľmi milé.
@die ďakujem nateraz som asi zážitkovo skončila, ale ak bude tento portál ešte žiť, keď budú nejaké nové, určite to spíšem.
a určite to mesto odporúčam
+ v budúcnosti sa to bude podľa mňa len a len zlepšovať; myslím si, že majú vôľu sa ten jazyk naučiť - stala sa nám napr. taká vec, že sme okukovali jednu historickú štvrť a zastavila nás Japonka so synom (mohol mať max. 20), že sa začínajú učiť angličtinu a chceli by chvíľu konverzovať. Tak sme konverzovali a bolo to veľmi milé.
@die ďakujem nateraz som asi zážitkovo skončila, ale ak bude tento portál ešte žiť, keď budú nejaké nové, určite to spíšem.
a určite to mesto odporúčam
14
Vsade vo svete vacsinou zvyknu ti domaci vediet anglicky, ktori sa pohybuju v sferach, kde sa castejsie stretavaju so zahranicnymi turistami. Tento moj znamy, ktory mimochodom studuje cestovny ruch v Japonsku (presny nazov odboru neviem), vsak povedal, ze vacsia cast mladych ludi anglicky nevie, pretoze na skolach sa vraj anglictine venuju dost povrchne. Tiez som bol dost prekvapeny, kedze som mal doteraz dojem, ze Japonci sa dost sustreduju na vyuku cudzich jazykov, opakovane vsak tvrdil, ze to tak nie je.
Samozrejme, toto nijako nekazi dojem z Japonska, len ma to prekvapilo a zaujimal ma aj pohlad niekoho ineho
Samozrejme, toto nijako nekazi dojem z Japonska, len ma to prekvapilo a zaujimal ma aj pohlad niekoho ineho
15
Tak to si slabo prepínala, axi nenatrafila v tv na žiadnu Japonsku chujovinu
Napíš svoj komentár
zaiste to bol veľmi podnetný výlet s možnosťou načerpať úplne iný druh energie, než v našich končinách.