Bol raz jeden psik. Ja neviem mozno s ciernou srstou. A mal jeden sen. Chcel aby boli vsetci stastny. Zoznamil sa s bielou laboratornou mysou, ktora bola chytrejsia ako clovek. Zo zaciatku ho fascinovala. No bola tak prilis mudra ze zacala byt ku kazdemu zla. Tak psik odisiel od mysi a nasiel dalsieho psika. Bol to obrovskyyy bulmastif zihany a maly psik nevie presne preco, mozno to tak medzi psikmi byva. Tento bulmastif mu videl do srdiecka a videl v jeho ociach vsetku bolest ktorou si prechadzal nez prisiel k nemu. Ako ho zle deti bili, ako mu zabili matku, ako nasiel jej kosti len tak pohodene na poli... Ako cely doranany, nahnevany a sklesnuty bludil svetom, kazdu noc plakal a dufal ze najde lasku. No celou cestou nachadzal len zradu a bolest. Nikto nechcel spinaveho tulaveho psika. Dokonca si donho radi kopli a ublizovali mu a psik sa vobec nebranil. Napriek tomu co mu ludia sposobovali len ticho znasal bolest a skryval sa pred nimi ale nikdy sa nebranil. Nikdy nezautocil. Nikdy nepokusal.

Tento bulmastif olizal psikove rany a dal mu najest a napit. Postaral sa onho a psik konecne po dlhej dobe pocitil nieco pekne. Stretol niekoho mileho. Psik istu dobu zotrval s bulmastifom ale citil ze musi ist dalej a bulmastif to chapal. Tak sa psik vybral dalej a nasiel capa. Cap bol velmi zabavny a ukazal psikovy ako sa da zabavat sa a ako vie byt zivot pekny. No cap nechcel psika pri sebe. Cap zil len pre zabavu a psikovi to nestacilo tak sa rozlucili a psik siel dalej.

Siel raz takto maly psik nocou a zrazu vysiel mesiac a pytal sa ho preco je smutny. Psik mu porozpraval svoj pribeh, otvoril sa mu uplne lebo mesiac je nebeske teleso a v nebi su anjeli. Hoci si mesiac myslel ze je temny maly psik ho videl ako ziarovecku. A tak sa vzdy v noci takto rozpravali. Psik bol opojeny vesmirnou energiou a mesiac chcel sa so psikom rozpravat celu noc ale psik zaspal. Mesiac sa nanho nahneval, nechapal ze tu dole vsetko zive musi aj spat inak by zomrelo. Psikovi to bolo luto snazil sa mu to vysvetlit ale mesiac ho nepocuval. A zmizol z oblohy a noc bola temna.

Psik bol smutny a rozhodol sa vratit spet pretoze bol uz prilis vycerpany prebdenymi nocami. Navyse nie vzdy si nasiel jedlo a tak ho bolelo brusko. Ked sa vracal rozhodol sa navstivit vsetkych co po ceste stretol no nikto uz psika nechcel vidiet len stary mudry bulmastif ho privital. Videl nieco co psikovi este stale unikalo...

Psik bol vycerpany a spal vela dni a noci a ked sa zobudil sedel nad nim bulmastif so smutnymi ocami. Psik sa ho pytal preco je smutny ale on ho len oblizol po cumaciku. Neskor psik pochopil... Tym cestovanim, tym zlym papanim... Tou vycerpanostou sposobil si hroznu chorobu. Ale psik nebol smutny. Chapal uz preco nevydrzal flamovat zarovno capom, preco vzdy to skoncilo prinajlepsom vracanim. A preco uz nedokazal prebdiet noc s mesiacom.

Jedina vec ktorej mu bolo luto bola, ze on vsetkych od malej laboratornej mysky az po mesiac povazoval za kamaratov a oni sa nanho teraz hnevali. Maly psik nechcel zomriet s tymto pocitom...

Ale tiez nechcel zomriet osamote a tak sa s bulmastifom dohodli, ze zostanu spolu, aby psik nezomieral niekde sam, v tmavej noci.

Na rozpravku smutny pribeh. Psik siel svetom a hladal lasku. Vzdy ked si myslel ze ju nasiel tak sa sklamal. Lebo nikto ho nevedel pochopit. Najsmutnejsie vsak je, ze si uvedomil ze lasku uz mal. Ze aj tak cestoval a kvoli tomu neskoro zistil, ze nieco nie je v poriadku a preto zomrel. Na konci povedal to slovo Milujem, ktore si vzdy prial uprimne vyslovit tomu. kto naozaj miloval aj jeho. Kto s nim zostal v dobrom aj v zlom. A psik bol prekvapeny, tolko cestoval, tolko zvieratiek poznal, no ani jedno s nim neoztalo ked to najviac potreboval. Az na bulmastifa.

A napriek tomu bol psik stastny a vdacny, lebo mudra mys by bola radsej hlupym clovekom. Zabavny cap si nikdy nenasiel pravu lasku a mesiac zostal skryty a bola tma. Iba on,iba on ziskal to najcennejsie. A zomrel s pokojnym usmevom, lebo nestratil vieru.

 Rozprávka
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár