Pocujem zvony... Vona dazda mi prenika pod kozu. Vsetko zda sa byt teraz zahmlene... Spominam si na svetla auta. Zem bola mokra, dazd mi padal na odhodlanu tvar a kvapky stekali po tepne az k rozbuchanemu srdcu. Som blazon, viem... Ale musel som skocit pred to auto. Pred to auto...
Vzdy, ked bola moznost, prechadzal som sa, sam ulicami mesta. A laskavy dazd padal nado mnou. Pre kazdeho okoloiduceho to bola len neprijemna otravna voda, pred ktorou sa snazil schovat.
Ale ta vona... Ona vonala ako dazd. A vzdy ked prichadza burka, vyjdem von, nasytim sa vlkosti a laskavy dazd skryje mi slzy do svojo narucia...
Neraz som sa mu chcel cely odovzdat. Spravit krok do prazdna... No nikdy som na to nemal odvahu. Som zbabelec, vzdy som bol. Aj vtedy...
Ach, chcem, aby mi aj teraz v izbe pod dekou zacalo prsat...

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
midnight  1. 11. 2014 09:37
som rád že si zbabelec
2 
fotka
padlyanjel  1. 11. 2014 10:24
@midnight
Napíš svoj komentár