Najčastejšie som sa nad touto otázkou zamýšľal, keď som mal depresiu a cítil som sa osamelo. Prišiel som na jednoduchú vec a tou je, že človek môže byť spokojný aj sám a tvrdiť o sebe ako nikoho a nič nepotrebuje, ale v čase krízy sa dostavia pocity samoty a neschopnosti čeliť tejto skutočnosti. A skutočnosť je taká, že sa v týchto ťažkých časoch nemá človek o koho oprieť a komu sa zveriť. Musí svoje bremeno nosiť sám a nikto mu s ním nepomôže.
Preto človek potrebuje milovať a byť milovaný. Aby získal nejaký zmysel, ktorý ho drží nad vodou. Aby v prípade potreby mal v niekom oporu a mohol byť oporou sám. Sú to tie pocity samoty a bezmocnosti, ktorým sa chceme vyhnúť a ktorých sa tak bojíme. Aj ten najväčší samotár občas zatúži po spoločnosti niekoho, pretože samoty bolo príliš.
Láska, Bože, láska kde ťa ľudia berúVyhlasujem veľkú amnestiu na neveru
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár