Bola som v meste, v knižnici a akoby mi Adam čítal myšlienky, šiel aj on. Už sa teda poznáme celý mesiac, a ešte mi nepovedal, že takisto sa vášnivo zamiloval do príbehov sci-fi a dobrodružnej literatúry so štipkou fantasy, z ktorej občas behá mráz po chrbte, no nemôžete sa od nej odtrhnúť. Spoločne sme si odporúčali knihy. Obidvaja sme z knižnice odišli s batohmi plnom napínavých kníh.
Bolo presne 23. augusta keď sme sa opäť dohodli na tajnom stretnutí po večierke. Adam ma už čakal na zastávke autobusu asi pol kilometra od domu mojej babky. Keď ma uvidel, šiel mi naproti a na uvítanie sme sa priateľsky objali. Mal smutný výraz. Spýtala som sa ho, čo sa stalo. Adam sa nadýchol. ,,Budúci týždeň sa sťahujeme. Ideme do Lietavskej Lúčky a chodiť budem tam do školy." Rozžiarili sa mi oči. ,,To myslíš vážne?" spýtala som sa a zrejme som zabudla zavrieť ústa. Príkívol s nechápavým výrazom.
,,Aj ja chodím do školy v Lietavskej Lúčke!" Tvár sa mu rozjasnila. Nevedel, čo má povedať. Ani nepovedal. Pobozkal ma.
Bolo 2.septembra a prvýkrát som sa tešila do školy. Obliekla som si najlepšie veci, čo som mala. No pre mojich spolužiakov to asi nebolo dostatočné.
,,No čo ty chudera! Zase si sa hrabala v smetnom koši na oblečenie?" smiali sa mi. Len som sa usmievala tešiac sa na to, ako vojde do triedy Adam. Zrazu vrava stíchla a všetci sa otočili k dverám. Stál tam Adam v plnej paráde. Babám spadli sánky.
Adam ma vyhľadal, zakíval mi a sadol si na stoličku vedľa mňa.
Od tej doby sa mi spolužiaci nesmiali a aj keď hej, Adam na nich uprel ľadové oči, ktorým nikto nedokázal odolať.
A ja mám lásku aj ochrancu v skvelej postave Tmavovlasého krásavca.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár