O tritisíc rokov, keď mala Rexička a Rexík tri roky, sa hrali prišiel k nim chlapec. Obi dvaja sa čudovali, lebo okrem Rexičky tam nebol žiaden človiečik (Rexík bol tyranossaurus). Keď k ním prišiel, chlapec povedal:,Ahoj, ja som Chuck Norris. Ten hore mi povedal, aby som ťa chránil a spolu máme vytvoriť mestečká a dedinky. Samozrejme, aj s Rexíkom. A ty sa nevoláš Rexička, ale Katka. Ideme teda? Máme veľa roboty." Rexík a nová Katka prikívli.
A tak kade chodili, tadiaľ stavali a o dvetisíc rokov, keď mali Chuck, Katka a Rexík päť, začali stretávať ľudí a tí začali obývať dediny a mestečká. Raz sa stalo, že sa Chuck a Rexík pohádali, Rexík nadvihol labu, pretože už bol vysoký dobré štyri metre, zašliapol Chucka ako muchu. Katka sa zľakla a potom plakala a plakala. Plakala aj vtedy, keď sa dívala za Chuckom, ako tam leží ako fotka. Bol to pre ňu šok.
O pár týždňov už bola Katka pokojnejšia, ale nie o moc. A vtedy, keď zariaďovala spálňu Bojnického zámku, ktosi za ňou prišiel. A nebol to Rexík. Bol to..
,,Chuck!" zakričala a hodila sa mu okolo krku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
29. 4.apríla 2014 18:03
toto je detinske azda este aj na 14-rocnu
Napíš svoj komentár