白雪公主
Snehulienka rástla ako z vody. A každým dňom bola krajšia a krajšia. No keď mala jedenásť, stala sa hrozná vec. Jej mama zomrela a po mesiaci sa rozhodol, že sa znovu ožení. Zobral si urodzenú paniu. Nová kráľovná bola krásna, ale závistlivá a pyšná. Mala aj čarovné zrkadlo, ktoré jej hovorilo, kto je najkrajší na zemi. ,,Kráľovná, vy ste najkrajšia na tejto zemi.“ hovorilo zrkadlo.
白雪公主
No ako kone cválajú lúkou, tak plynú aj dni a Snehulienka rástla do krásy. Keď dovŕšila osemnásty rok, zrkadlo kráľovnej už nemohlo povedať, že je najkrajšia na svete, lebo Snehulienka ju svojou krásou prevýšila. Kráľovnú chytil veľký hnev. Rozhodla sa zakročiť a zavolala poľovníka. ,,Zaveď Snehulienku do lesa a tam ju zabi. Ako dôkaz, že si ju zabil, prines v tejto škatuľke jej srdce!!!“ podala mu škatuľku veľkú ako krabička od čaju pokrytú zlatom a drahokamami.
白雪公主
Poľovník zobral Snehulienku do lesa. Radovala sa, zbierala kvety a pozorovala motýle. Vtom ju zahalil tieň. Obrátila sa a zbadala poľovníka-ozbrojeného nožom. ,,Čo to robíte?“ spýtala sa nechápavo. Poľovník sa však namiesto odpovede zahnal nožom. Snehulienka sa uhla a kopla poľovníka do kolena. Muž zajačal a Snehulienka využila príležitosť na únik. Bežala hlboko do lesa. Poľovník sa rozbehol za ňou. Síce mal zranené koleno, Snehulienka vo svojich balerínach nedobehla ďaleko. O chvíľu ju mal a ona sa zmohla len na výkriky o pomoc. Vtom zovretie povolilo a Snehulienka počula poľovníkov výkrik. Keď sa k nemu otočila, neboli sami. Bol tam aj starý človek-vlastne to bol trpaslík. Držal palicu a odháňal poľovníka ako pastier svoju ovcu. Keď sa poľovník pokúsil zaútočiť, čo robil pomerne často, trpaslík ho odrovnal jediným kung-fu ťahom alebo obyčajným úderom palicou. Zdalo sa, že ten mužík má viac sily, ako by sa na normálneho trpaslíka čakalo. Po chvíli to poľovník vzdal a stratil sa medzi stromami. Keď im poľovník zmizol z dohľadu, malý mužíček sa otočil ku Snehulienke.
白雪公主
,,Si v poriadku?“ spýtal sa jej a ona prikývla. Mužík sa spokojne usmial. ,,Poď so mnou.“ prikázal a pobral sa ďalej do lesa. ,,Ak sa smiem opýtať, kto ste?“ spýtala sa Snehulienka. ,,Som trpaslík Thiazzi, ale priatelia ma volajú Mudroš. Totiž rád mudrujem.“ Mudroš sa šibalsky usmial. ,,A ty sa ako voláš?“ ,,Volám sa Snehulienka...“ a vyrozprávala mu celý svoj životopis. ,,Keby si ma nezachránil, asi by som už bola dcérou smrti. Mimochodom, ďakujem ti.“ ,,To nestojí za reč, išiel som okolo len náhodou. Ale do chrámu prijmeme každého.“ Povedal keď po dlhom čase vyšli z lesa a Snehulienka uvidela schody. Veľa schodov. Na vrchole boli vidieť kúsky strechy chrámu. Mudroš vykročil po schodoch
白雪公主
Snehulienke sa zdalo, že navrch nikdy nevyjdú keď sa zrazu zjavili pred obrovskou bránou chrámu. Napodiv ich Mudroš veľmi ľahko otvoril. Na malom dvore lemovanom kvetmi orchidey a brečtanu (čo je dosť čudná kombinácia) stáli ďalší traja trpaslíci. Jeden bol v žltom, druhý bol v oranžovom a tretí sa staral o malú skalku s bylinkami. Ten bol v modrom. ,,Snehulienka, predstavujem ti Reného zvaného Hapčí,“ ukázal na oranžového trpaslíka. ,,Wilhelma-Kýblika, nášho najmladšieho člena,“ Kýblik zamával. ,,A David, ktorého voláme Dudroš, lebo všetko odudre.“ Snehulienka videla, že naozaj len čosi zamrmlal na privítanie a ďalej sa staral o svoje bylinky. ,,Vítame ťa, nech v našom chráme nájdeš pokoj.“ Privítal ju zopätím rúk a poklonou. Kýblik gesto zopakoval. ,,Zoznámime ťa ešte s našimi troma bratmi, len mám pocit, že sú zaneprázdnený.“ šibalsky sa na ňu usmial Mudroš a vzal ju do chrámu. Prechádzali chodbami a zastavili pri jedných dverách. Mudroš nastražil uši. ,,Vypadá to tak, že so spachtošom sa zoznámiš tak za štyri hodiny.“ Povedal a Snehulienka až vtedy začula tiché pochrapkávanie. ,,Odvediem ťa do tvojej izby, určite si unavená.“ Snehulienka prikývla a Mudroš jej otvoril dvere na malej izbe s posteľou, skrinkami a krásnym výhľadom na dvor. Mudroš spojil ruky, poklonil sa a vyšiel z izby. Ako si Snehulienka ľahla, tak aj zaspala.
邪恶的皇后
,,Zrkadielko, zrkadielko, povedz že mi, kto je najkrajší na tejto zemi?“ ,,Krásna si kráľovná, naozaj si krásna, ale pri Snehulienke sa i luna schová, lebo sa hanbí pri tej kráse!“ Kráľovná išla puknúť od zlosti a pozrela na škatuľku so srdcom, ktorú jej doniesol poľovník. Otvorila ju a opäť skontrolovala srdce. Bolo na svojom mieste. Kráľovnej to až teraz doplo. Poľovník ju podviedol. Okamžite ho dala sťať, nechcela ho ani vypočuť. ,,Prezliekla sa za starenku a do košíka naložila nádherné jablká. Jedno z nich otrávila a išla za Snehulienkou.
白雪公主
Snehulienka sa pomaly zabývala a varila, upratovala, prala a starala sa o chrám. Mudroš ju zoznámil s ostatnými trpaslíkmi-Johann alias Spachtoš, ktorý spí dvadsať hodín denne a najlepšími priateľmi večne plachým Plaškom a nenormálne optimistickým Šťastkom. Tí dvaja ju už aj začali učiť kung-fu, ale na to treba viac času. Každý deň majú trpaslíci čas na meditovanie-vždy od piatej do ôsmej. Vtedy bola Snehulienka prakticky sama. Bol piatok, keď sa trpaslíci opäť pobrali meditovať, na bránu chrámu niekto zaklopal. Snehulienka išla otvoriť. Kým stihla sama prehovoriť, prehovorila striebrovlasá starenka. ,,Dobrý deň, dievčatko, nesiem jabĺčka, dáš si?“ Snehulienka nevedela, že je to jej macocha, ktorá ju zhypnotizovala, takže aj keby chcela, nemohla by povedať nie. Vzala si práve to otrávené jablko a odhryzla z neho. V tom momente Snehulienka padla na zem mŕtva.
白雪公主
Trpaslíci sa vracali z meditovania a bol to Šťastko, kto si všimol otvorenú bránu a pri nej ležiacu Snehulienku. Všetci sa vrhli k nej. Mudroš, ktorý sa ako-tak vyznal v liečiteľstve, potvrdil najhoršie obavy- Snehulienka sa pobrala na druhý svet. Ale prečo? A ako? Otázniky zostali visieť vo vzduchu.
白雪公主
Trpaslíci dali urobiť drevenú truhlu s kryštálovým vekom vystlanú zamatom. Uložili ju do nej a odniesli na najkrajšiu lúku v čínskych lesoch. Tam sa za ňu ticho modlili. Večer, keď sa trpaslíci vracali do chrámu, zazreli princa. Na bielom koni. ,,Čo ste taký smutní?“ spýtal sa ich, no oni len ukázali na truhlu so spiacou Snehulienkou. Keď princ zbadal krásku v truhle, srdce sa mu rozbúchalo. Nemohol sa na ňu vynadívať. Trpaslíci odišli. Princ opatrne nadvihol veko a nedalo mu pobozkať tie červené pery. Vtom sa Snehulienkine viečka zachveli a otvorila oči. Princ sa na ňu usmial.
白雪公主
A ako vždy bola obrovská svadba. Princ si zobral Snehulienku a spolu s trpaslíkmi a ďalšími ľuďmi v chráme. Zlá kráľovná, keď sa to dozvedela, rozbila zrkadlo, ktoré bola jej moc a život takže zomrela ona.
A zazvonil zvonec, a rozprávky je koniec.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár