Napríklad, ste v práci alebo v škole. Poviete si:ÁÁÁch, akoby som bol rád už doma! To je jeden druh snívania.
Druhý druh snívania preferujú tínedžeri. Hovoria: Keď budem veľký, kúpim si Porshe a budem bývať vo vile. Možno sa to stane. Možno nie.
Ďalšie sú sny v spánku. Tie pozná každý. Niektorý viac, niektorý menej. Ale každý. Deťom sa často hovorí, že každý večer, keď zaspia príde pán Sníček s pani Sníčkovou a prinesú im krásne sníčky. Medzi tieto sny patria aj nočné mory z ktorých sa prebúdzate náhle, vystrašený a zaliaty studeným potom. Vtedy prichádzajú Nočný morovia a napádajú pána Sníčka s pani Sníčkovou.
A posledný druh snívania. Hovoríme jej FANTáZIA. Každý má fantáziu, niektorý bujnú, iní úplne zanedbanú. Ale každý ju má. Potrebujú ju deti, aby si vedeli vymyslieť hry s bábikami alebo autíčkami. Potrebujú ju autori kníh, rozprávok a básní. Často mi hovoria: ,,Buď konečne ako dospelá! Nevymýšľaj si také kraviny ako lietajúce kone, jednookých ľudí alebo mimozemšťanov ako ET! Mala by si čítať menej paranormálnych vecí a menej pozerať tú Futuramu!
Ale hoci už mám 14, moja fantázia funguje. No nie už tak ako kedysi. Snívať sa skúšam každý večer, každú noc, no s postupným vekom myslím na iné veci-škola a moja budúcnosť. Už ma trápi len, čo ak ma neprijmú na žiadnu strednú? Čo ak si nenájdem prácu? Budem bývať pod mostom? Alebo sa priživovať na rodičoch? To sú všetko materiálne problémy.
A preto mám aj toto meno na birdze. Obyčajnými prezývkami by som prilákala niekoho, kto ma pozná a buď ma vysmeje, alebo mi nadá. Len tu si však môžem celú fantáziu napísať.
A vám radím, ak nechcete, aby ste úplne stratili fantáziu, tak večer, keď nebudete môcť zaspať, vymyslite niečo UAU!
Zoberte baterku, papier, pero a hlavné veci si zapíšte. Potom si to napíšte celé buď do počítača, alebo sem na Birdz. To je už na vás.
Hlavne nenechajte vašu fantáziu umrieť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ale vieš... svet dospelých vyžaduje veľkú dávku sily, sebaobetovania sa, nárokov, požiadaviek, zodpovednosti - a fantázia je niečo, čo sa s tým vylučuje.
Dospelí človek si musí neustále dávať pozor, už nemá barličky v podobe rodičov, učiteľov, veľkú časť dňa musí investovať do toho, aby sa sám o seba postaral a aby bol spokojný. Nečudo, takýto nápor na mozog je stresujúci a mozog nevedome odsúva chvíle snívania ku hranici nepotrebných až zbytočných vecí.
Keď som bola menšia, myslela som si, že dospelý človek nemá strach a ničoho sa nebojí.
Čím som staršia, tým viac prichádzam na to, že zachovať si dôstojne detskú a úprimnú tváričku je veľmi ťažké - lebo starosti sa valia a človek musí čoraz viac energie investovať do toho, aby mu nebolo ublížené a aby sa obrnil pred bolesťou.
Existenčné problémy a strach brzdia fantáziu. Zamykajú ju do klietky spomienok. A myslím, že hoci dospieť nikto nechce, je to žiaľ nevyhnutné.
Čo som chcela povedať?
Váž si, že si mladá a že si ešte dieťa.
A ešte niečo... píš Sú to veľmi cenné spomienky.