Už to mám, je to tolerancia!

A je to tam, už aj ja najviac naivná osoba sa naučila že dôverovať nemám nikomu (samozrejme mimo mojej rodiny v ktorú nemám pochybnosti) ani tomu kto je ku mne milý ako nikto iný doposiaľ, už viem že keď je niekto milý, neznamená to absolútne nič. Dnes som vďaka jednej osobe zistil pre mňa veľmi dôležitú vec, a to že aká je najvzácnejšia, najohrozenejšia, najmocnejšia vlastnosť priateľa, je to tolerancia. Ľudia bez skutočnej tolerancie dokážu ublížiť najviac, a úplne zbytočne, nevedia si vážiť to čo má skutočnú hodnotu hoci sami seba vnímajú ako dobrú osobu, ako osobu ktorá neubližuje bezdôvodne, no robia to ale neuvedomujú si to, myslia si ako vyčlenili zo svojho života zlú osobu, no opak je pravdou, oni vyčlenili zlú osobu zo života toho druhého, vyčlenili sami seba. Najviac ubližujú tým ktorí si ich obľúbia na základe iných nie tak dôležitých vlastností. A spomenutá osoba je zároveň jediná osoba v celom mojom živote, ktorej môžem plne dôverovať, nemusím sa báť že ma zavrhne pre nejakú moju chybu čo spravím. A najväčšia irónia je že ju ani nepoznám osobne.

VŠETKY osoby mimo nej, ktoré som mal rád a spravil som pri nich nejakú chybu, zlyhali, zlyhali oni nie ja... lebo neboli dostatočne tolerantní aby dokázali odpustiť niekomu kto o to vážne stojí a koho mali údajne radi... Robím chyby, ako každý, a keď nejakú urobím tak ju aj ľutujem a snažím sa ju napraviť všetkými silami, ako nie každý, ale oni si to nevážia. Takže si vôbec nezaslúžili aby ich niekto ako ja, mal rád. Sú schopní niekoho takého bez výčitiek bezcitne zavrhnúť pre hlúposť, a najviac pri tom trpím zrovna ja, lebo tým prichádzam o ľudí ktorých som mal rád, čo je im zjavne jedno.

Najhoršie je že z toho viním vždy seba, im v podstate nič nevyčítam, no tomu je koniec, už si ma nezíska len tak kade kto, nebudem sa trhať pre dosiahnutie odpustenia len tak u hocikoho, už nie. A nepochybujem že takýchto mám okolo seba ešte plno, začínam byť rád že robím chyby, aspoň sa tak zbavujem toho odpadu čo sa na mňa omylom nalepil. No tiež nechcem povedať že okrem tej jednej osoby taký nie je už nikto koho poznám, len ešte neboli všetci "preverení". . Nebojte sa, nikoho nebudem preverovať zámerne, ono to príde samo No je tu aj otázka či sa to dá ľudom vyčítať, je pravdepodobné, že tolerancia je vlastnosť s ktorou sa človek musí narodiť a nijak ináč sa ku nej dopracovať nedá a tak sa snazia ludom odpustit a prijat ho spat ale proste to nejde, no mam pocit ze nikto z minulosti to ani len neskusil, vzdy som videl len ľahostajnost, ani náznak snahy odpustiť. A vtedy si hovorím ako som mohol byť tak slepý... prečo ja tak ľahostajný byť nedokážem? Človek vďaka tomu musí mať o toľko jednoduchší život. Nie že by som po tom túžil...

ps.: štve ma že sa mi neozývajú zrovna osoby u ktorých by ma to dosť potešilo, no ešte viac poháňať už nikoho nebudem, považujem to za vážny náznak nezáujmu, žeby ďalšie osoby ktoré som si obľúbil omylom? No človek si nevyberá keby som uplatnil moje kompletné nároky na priateľa tu na fb, zostali by mi tam asi tak 4

Ospravedlňujem sa ale občas to na mňa takto príde. Ďakujem za pozornosť.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu