Vidím to v tom tmavom svetle.
Boja sa ta aj báť sa ťa budú
Vrah, sen s beznádejou ľudu
Žlč s hnusom mi zaplavuje žalúdok,
Ten hnus, tej temnoty !
Stojíme o to stále dokola, dokola
Neutichajúcnosť besnoty ma žiť volá.
Tá besnota s vierou,
nad priepasťou času sa opäť smeje.
Hah, zas otvoria vrahovi dvere.
Už počuť hluk nárekov v dlani katovej
Jediné čo nás zachráni je odhodiť šaty.
Darmodej.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
@karlotiskot niesom basničkar ani nebudem, toto ma tak rýchlo napadlo chcel som si to niekde schovať
thats all.
Možno časom. Ale dík za kritiku konštruktívnu. (y)
thats all.
Možno časom. Ale dík za kritiku konštruktívnu. (y)
Napíš svoj komentár
"Boja sa ta aj báť sa ťa budú
Vrah, sen s beznádejou ľudu"
Toto nie je dokonalé, nič menej toto by mal byť tvoj štandard s tým že pátos neponesieš celou básňou, ale udržíš to znenie a keď už pátos, dať ho do vyvrcholenia, alebo ho dať na začiatok a postupne sa ho zriekať. Tiež zmeň formu buď do klasického śtvorveršia, alebo podla rytmu napr
"Boja sa ta
aj báť sa ťa budú
Vrah,
sen s beznádejou ľudu"
najlepšioe je čítať si po sebe nahlas a sledovať plynutie, keď to zadrhne, nićí to dojem, odvracia pozornosť od obsahu a podobne. Báseň si musíš v prvom rade dokonale vychutnať ty sám, potom ju môžeš servírovať ostatným.