Prvotná myšlienka keď som sa zaoberal tým čo chcem robiť bola samozrejme niekde po strednej škole. Milionár podnikateľ pán vlastného času prebytok bohatstva a žien. Všetci sme predsa chceli byť milionári...
Po strednej som ďalšie štúdium zavrhol a začal pracovať. Rýchlo som zistil ma to nenapĺňa a toto robiť celý život nechcem.
Prihlásil som sa teda na vysokú školu. Že s titulom tá cesta bude ľahšia.
Popri štúdiu som samozrejme brigádoval a vyskúšal všetko to čo robiť už určite nechcem. Musím ale priznať že škola mi okrem titulu dala možnosť a ukázala smer ako sa dá uvažovať nad životom.
Tak čo teda chcem? Nad čím som teda uvažoval?
Nevedel som aká práca by ma bavila a ak by ma aj niečo bavilo znelo to moc unreal. Pri rozmýšľaní nad prácou som sa musel popasovať aj zo životnými otázkami. Moja fantázia a prepočty započali, ani neviem ako a začal som filozofovať o živote a šťastí.
Mal som pred očami portrét šťastnej rodiny, vedel som čo chcem ale nevedel som aká cesta k tomu vedie. Začal som si tak predstavovať easy job, 8hodin v praci po praci posekat travnik grillovačka na dvore, 2x dovolenka za rok a žiadne extremne naroky na život v konzumnej spoločnosti. Zážitky rodinne nadriadit financiám a práci...
Len kto vedel že táto cesta je tá najtachššia? A obzvlášť ešte tak ďaleká, takže kým som single a mladý idem teda hľadať tú svoju vysnívanú prácu a veľa zážitkov. Zážitky podriaďujem všetkému absolútne. Ok ok ... klamem občas si nejaký konzumný brand doprajem.
No nič , napíšem sem teda pár bodov ktoré považovať za hrubú formu kritérií pre moje povolanie a teda aj životný smer.
• Práca len v rodnom kraji
Milujem svoju rodnú dedinku, ľudí ktorí v nej žijú. V modernom svete stále cítiť nádych minulého storočia príbehov a tradícii. Tie prosté názory a problémy v tej zadymenej dedinskej krčmičke nenahradí žiadny BAR.
Takže hlavným Kritériom by bolo aby som ostal čo najbližšie k rodnému domu. Nie preto že by som bol zavyslí na rodičoch, ale je tak uponahľaná doba že ich nechcem navštevovať cez víkendy. Cez víkendy by som sa rád venoval svojim výletom a nezahrnoval plánovanie ešte aj na svojich rodičov.
Bývanie pri nich o 2-3 ulice ďalej ma svoje výhody, v lete hoc ktorí deň v týždni môžme spáchať rýchlu grilovačku porozprávať sa prípadne zaniesť vnúčatá keď bude treba
A toto isté platí pre komunitu ľudí u nás a prečo dedinu milujem. Nemusíme na seba hľadať čas len cez víkend. Z relaxujeme pri obyčajnej susedskej pomoci. Samozrejme že sú aj problémy v komunite. Namiesto kamerového systemu mame dochodkyne za oknami ale to človek jednoducho musí prijať a neuzatvárať sa do seba, nenadávať a nešomrať.
• Ranná smena, pokiaľ možno flexibilný pracovný čas
Nič nie je lepšie ako práca na jednu smenu všetko mate naprogramované tak že to jednoducho super sedí a nevyčerpáva človeka zmena biorytmu.
Prečo potom flexibilná? Nie je nič lepšie ako ten svoj rozvrh 3-4x mesačne porušiť a dlhšie si pospať Prípadne človek potrebuje niečo vybaviť a nemusí skrz to brat voľno (voľno ktoré treba na výlety a cestovanie) .
• Práca bez stresu aj keď s menším platom
V mojom pochybnom živote som vystriedal pár prác, mal som nadpriemerný plat stretával sa s bohatými bol neustále v strese, a intrigy od kolegov tomu tiež nepomohli. Večer padol do postele a kolotoč sa opakoval. Víkend som prespal a vôbec nevyčistil hlavu. No celé zle. Týmto som si utvrdil svoj názor na peniaze v mojom živote nie sú až tak Dôležité ale o tom rozsiahlejšie nabudúce...
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
1
moouselet
28. 2.febuára 2017 08:52
a čo si nakoniec vyštudoval?
3
@fatales @moouselet mám dobrú prácu
Projektový inžinier, flexibilna pracovna doba viacmenej bez stressu zatial je to fakt že super
Projektový inžinier, flexibilna pracovna doba viacmenej bez stressu zatial je to fakt že super
Napíš svoj komentár