Prvé minúty po pôrode, spamätávam sa z tej brutálnej bolesti na konci. Nevedela som, že dokážem tak kričať. Doktorka ma kontroluje, spodok bez nástrihu, bez poranenia, oukej oukej. Vraj to bol "moc hezký porod" a "ne, nebyla jste hysterická". Po 48 hodinách od prasknutia plodovej vody, ktoré som strávila bez spánku predýchavaním kontrakcií, si konečne na svete.
Zrazu mi ťa položia nahého na hruď. Si klzký a modrý. Vraj sa ešte musíš poriadne nadýchnuť, aby si zružovel. Prvá myšlienka: "Čo teraz s tebou?" Odniesli ťa zvážiť a zmerať, o pár minút ťa nesú naspäť, teraz už čistého (a ružového) v zavinovačke. Opäť mi ťa dajú, snažím sa ťa chytiť tak, aby si mi nevypadol. Volám Richardovi, nech si pohne a dorazí z práce. Fenomén "otec pri pôrode" sa ma nedotkol, proste mi prišlo lepšie mať pri tom len personál, ktorý "je zvyknutý" a vie, čo má robiť.
Po dvoch hodinách na pôrodnom boxe sa presúvam na oddelenie šestonedelia. Nadštandard pre jednu osobu aktuálne voľný nie je, takže ma ubytujú na dvojlôžkovej izbe. Spolubývajúca je fajn, pracuje v príbuznom odbore (v lekárni) a jej syn sa narodil len o pár hodín skôr než ten môj. Chlapcov máme celú dobu pri sebe v miniatúrnych postieľkach na kolieskach.
Ďalšie dni v pôrodnici sa nesú v znamení zúfalých pokusov utíšiť tvoj plač, naučiť sa kojiť (slovo dojčenie používať nebudem, lebo sa mi nepáči!) prebaľovať ťa, kúpať a celkovo sa o teba postarať. Pri všetkom nám asistujú detské sestry z novorodeneckého oddelenia a keď o tretej ráno za nimi bezradná prichádzam, že už dlho plačeš a neviem čo s tým, predvedú niekoľko kúzelných spôsobov, ako to zvládnuť za 10 minút. Mám chuť nechať ťa tam a ísť sa vyspať. Ale to nejde, nemôžem zaspať dlhšie ako na hodinu, pretože oddelením sa neustále ozýva plač niektorého z novorodencov. Do toho každý deň niekoľko lekárskych vizít, kontrolujú, či priberáš, či nemáš žltačku, absolvuješ rôzne vyšetrenia...
Mám na to len veľmi hmlisté spomienky, bola som v takom zvláštnom "polodelirantnom" stave, pretože keď sa človek niekoľko dní nevyspí, tak tá hlava proste nemôže normálne fungovať.
To pravé peklíčko nastalo až po príchode domov. Do garsonky, v ktorej je v lete poobede 50 stupňov, pretože je orientovaná na juhozápad. Áno, mohli sme byť v novom peknom byte, ak by developer neposunul dokončenie stavby. No nič, musíme fungovať v tom, čo máme. Bol piatok a Richard šiel po víkende do práce, takže som na to všetko zostala sama. Babičky a dedkovia stovky km ďaleko, nikoho iného tu nemáme.
Malý Satan na Redbulle, ktorý neustále plače. Kojenie á 2 hodiny, prebaliť, uspať na rukách. 24 hodín denne stále dookola. Nedarí sa mi to, plač pokračuje, ja neviem kedy sa mám najesť, odskočiť si, čo mám jesť, keď tu nič nie je... Rutina nefunguje. Čo zaberie na plač raz, nezaberie druhýkrát. Tak skúšame. Už ani nedúfam, že sa vyspím. Do toho sa po týždni pridala strašná bodavá bolesť krížov. Nemôžem chodiť, nemôžem ťa nosiť po byte, nemôžem sa ani otočiť na posteli bez toho, aby to nebolelo. Krívam. Myšlienku, že by som vyrazila do obchodu, som už vzdala. Musím ťa brať všade so sebou a tlačiť kočík by som v tomto stave nezvládla. A aj tak musím. K pediatričke, do poisťovne, na ambasádu vybaviť papiere.
Leto bolo fakt hrozné. Boli chvíle, keď som nevedela, či by bolo lepšie zabiť teba alebo seba. Izolovaná v malom byte, nálada ako na horskej dráhe, bordel, hlad a hrozné teplo. Pripadala som si ako vo väzení. Všetci mi hovorili, že si mám užívať materstvo a ja som nechápala, čo to kurva znamená, pretože zatiaľ mi to celé pripadalo ako zlý sen, z ktorého sa neviem zobudiť.
Asi by som o tom mohla písať niekoľko ďalších blogov, ale skrátim to. K žiadnemu ublížení na zdraví nedošlo. Pomaly sa to zlepšuje. V noci už dokážeš spať 3-4 hodiny, plačeš stále, ale už o dosť menej, stále sa mi nedarí nájsť zaručený spôsob ako ťa ukľudniť, ale už ma to tak netrápi. Proste z toho musíš vyrásť. Som trpezlivejšia a každý deň sa učím. Náš vzájomný vzťah sa vyvíja a myslím že ťa už mám celkom rada. Každý deň robíš pokroky a som rada, že môžem byť pri tom. Výhodou je, že vďaka tomu, že som v podstate neustále v pohybe, som zhodila už 21 kilo z nabraných (šialených) 27. Dokážem chodiť normálne von, bolesť krížov v lete odoznela asi po týždni a už ma nič podobné netrápi. Varím, normálne jem, udržiavam domácnosť a snažím sa fungovať.
Nemôžem povedať, že by som sa do teba od prvej minúty zamilovala, aj keď viem, že niektoré matky to tak cítia. Predstavovala som si to celé inak, ale už som sa adaptovala. Verím, že sa to časom stabilizuje. Mať dieťa pre mňa nie je prechádzka ružovou záhradou. Zatiaľ ešte neviem povedať, či to za to stojí, ale dôležité je, že sa to uberá dobrým smerom. Možno bude ku mne čas milosrdný a aj tieto spomienky nahradí nejakými lepšími, ktoré určite prídu. Som zvedavá, čo sem napíšem o pár mesiacov.
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
1
montgomery
17. 9.sept. 2017 10:33
Drzim palce, drzte sa
2
vela vela stastia a hlavne zdravia
a asi tazko to vezmes odomna , 18 rocneho decka, ale ked maleho naucis urcitemu systemu (tj vzdy bude spavat v rovnaky cas, vzdy ho budes kupat v rovnaky cas) - jednoducho bude vediet co kedy nasleduje, bude kludnejsi a aby co najlepsie spal v noci, musi si uvedomovat, ze noc je cas ked sa spi - tj ked ho budes v noci krmit tak sa mu neprihovaraj, nesviet nejak moc svetlo, iba ho nakrm a daj znovu spinkat. drzim palce
a asi tazko to vezmes odomna , 18 rocneho decka, ale ked maleho naucis urcitemu systemu (tj vzdy bude spavat v rovnaky cas, vzdy ho budes kupat v rovnaky cas) - jednoducho bude vediet co kedy nasleduje, bude kludnejsi a aby co najlepsie spal v noci, musi si uvedomovat, ze noc je cas ked sa spi - tj ked ho budes v noci krmit tak sa mu neprihovaraj, nesviet nejak moc svetlo, iba ho nakrm a daj znovu spinkat. drzim palce
3
super blog, opat raz z ineho pohladu ako vacsiny ludi a to sa mi paci, myslim ze na tom budem v buducnosti podobne.
nech sa vam spolu dari a zvykate si na seba kazdym dnom viac.
nech sa vam spolu dari a zvykate si na seba kazdym dnom viac.
4
To znie ako popôrodná depresia. Ale inak deti, čo furt plačú, majú potom vraj dosť ťažkú pubertu
5
Jeeeej uz som sa viac krat zamyslela ako si na tom s babom Som velmi vdacna za tvoje blogy a vzdy si ich rada precitam. Dava mi to taku volnost ked ukazujes, ze nie je nic zle na tom ked ma clovek urcite pocity. Tesim sa na dalsie pribehy, drzte sa! inak, ako sa vola, a ako sa ohladom citi spominany Richard?
6
'Náš vzájomný vzťah sa vyvíja a myslím že ťa už mám celkom rada.'
Ty si uplne moja krvná skupina drzte sa, ale nemam vobec pochybnosti, ze by si to s tymto pristupom nezvladla, podla mna nadhlad je uplny zaklad
PS: moj syn bude Richard!
Ty si uplne moja krvná skupina drzte sa, ale nemam vobec pochybnosti, ze by si to s tymto pristupom nezvladla, podla mna nadhlad je uplny zaklad
PS: moj syn bude Richard!
8
@warble toto všetko už robím Problémom sú hlavne "prdíky", proste má nezrelý tráviaci trakt a to je hlavným dôvodom plaču. Skúšala som už všetko možné, ale väčšinou s čiastočným efektom. Proste z toho musí vyrásť.
@ssnehulienka volá sa Frederik Richard je v pohode, čaká až vyrastie a budú sa s ním dať robiť nejaké činnosti
@willbebetter vybrala si si pekné meno
@ssnehulienka volá sa Frederik Richard je v pohode, čaká až vyrastie a budú sa s ním dať robiť nejaké činnosti
@willbebetter vybrala si si pekné meno
9
Ja viem, že toto asi čítať nechceš, ale upevnila si moje rozhodnutie nemať deti, za čo ti ďakujem
A fakt to myslím v dobrom, lebo zakaždým, keď čítam podobné príhody, si uvedomujem, že toto by som nezvládla a bolo by to utrpenie pre všetkých
A potom nechápem/svojim spôsobom obdivujem tie, čo sa na to dobrovoľne dajú
Preto veľa šťastia, hlavne nech sa všetko čo najskôr upokojí a ty si nájdeš aj čas na seba a tak
A fakt to myslím v dobrom, lebo zakaždým, keď čítam podobné príhody, si uvedomujem, že toto by som nezvládla a bolo by to utrpenie pre všetkých
A potom nechápem/svojim spôsobom obdivujem tie, čo sa na to dobrovoľne dajú
Preto veľa šťastia, hlavne nech sa všetko čo najskôr upokojí a ty si nájdeš aj čas na seba a tak
10
@mielikki dosiahla som určitý bod života, kedy sa naplnili moje aktuálne kariérne ciele, mám stáleho partnera a zázemie, tak mi to prišlo ako ďalší logický krok. Bez nejakej veľkej túžby po dieťati, proste sme to skúsili a vyšlo to. Pred 3-4 rokmi by som si to tiež ešte nevedela predstaviť (neviem koľko máš rokov). Blog som samozrejme mohla napísať aj tak, aby som vyzdvihla to pozitívne, ale to by som nebola ja Ako najväčší nedostatok vnímam to, že som od začiatku nemala pri sebe aspoň na mesiac niekoho, kto by mi s tým pomohol, pretože podmienky mi to neumožňovali. Je určite iné, keď máš okolo seba rodinu, keď ti niekto uvarí, zoberie dieťa von, aby si si odpočinula a pod. Byť na to sám je dosť masaker, hlavne u prvého dieťaťa, kedy ešte nemáš skúsenosti. Ale myslím že časom tie moje emócie vyprchajú rovnako ako iné v minulosti
11
@peculiar povedzme, že u mojich rovesníkov je to už dosť bežná vec
A je pravda, že ja ani zďaleka nie som v takom štádiu života, ale hlavne som chcela pôvodným komentárom povedať, že je super, že zobrazuješ aj to negatívne, lebo takto si aspoň možno pár ľudí lepšie uvedomí, aký je to záväzok a zodpovednosť a nepôjdu do toho len preto, že sa to od nich očakáva/okolie na nich tlačí, lebo to nie je dobré.
Čo si teda nemyslím, že bol tvoj prípad, ak správne chápem
A je pravda, že ja ani zďaleka nie som v takom štádiu života, ale hlavne som chcela pôvodným komentárom povedať, že je super, že zobrazuješ aj to negatívne, lebo takto si aspoň možno pár ľudí lepšie uvedomí, aký je to záväzok a zodpovednosť a nepôjdu do toho len preto, že sa to od nich očakáva/okolie na nich tlačí, lebo to nie je dobré.
Čo si teda nemyslím, že bol tvoj prípad, ak správne chápem
12
@mielikki áno, rozhodla som sa sama Proste nastal moment, kedy mi to prišlo ako dobrý nápad. Šla som do toho "po hlave", lebo ďalšie analyzovanie a zamýšľanie sa by viedlo akurát k tomu, že by sa vždy našiel nejaký dôvod, prečo to ešte odložiť. Holt sa človek musí vzdať svojho pohodlia a to nejde ľahko.
13
paráda na toto by som nemala ale máš moj obdiv že si šla do toho. nech sa ti teda darí a malé ti prinesie radosť
Napíš svoj komentár