Kebyže ti nenapíšem na Silvestra přáníčko do Nového roku, tak by si sa zrejme neozval. Myslela som si, že ste v pohode a plánovala som, že sa čoskoro uvidíme. Naposledy keď som bola u vás, som bola ešte tehotná, takže to znamená, že od nášho posledného stretnutia prešlo niekoľko mesiacov.
"B. se se mnou dnes na dálku rozešla, takže se mám "skvěle".
Čože? To je nejaké divné... no nič, veď počkaj kým príde od rodičov, vysvetlíte si to.
Potom pár smsiek o tom, ako veľmi ti ublížila, ako strácaš motiváciu, chuť k čomukoľvek. Neviem prečo, ale vždy som mala tendenciu snažiť sa byť voči tebe čo najviac empatická a "chodiť okolo teba po špičkách", snažiť sa ťa povzbudiť, vyhnúť sa konfrontácii.
Mala som ti miesto toho poriadne vynadať. Pripomenúť ti, že máš dve krásne dcéry, prácu, ktorú máš rád a si konečne šťastne rozvedený. A aby si nerobil pičoviny, to predovšetkým. Veď vieme, ako to predtým bývalo.
Potom tá divná, smutná smska. 3.1.2018 o 00:15. Hovorím si, zase nejaká tvoja depka. Uprednostním spánok a odpíšem ti až ráno.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Trvalo mi asi 2 dni, kým som tomu konečne uverila.
Samovražda v práci, kde si v tú noc po hádke s B. prespal. Našli ťa ráno kolegovia.
"Napište tam, že proběhl pokus o resuscitaci."
Nebola som sama, kto dostal rozlúčkovú sms.
Tyvole. Sebecký debil, ktorý by si zaslúžil pár faciek. Viem, chcel si, aby vedela, ako sa cítiš. Ale ublížil si ďaleko viac ľuďom...
Stále rozmýšľam, čo by bolo inak, keby som odpísala, keby som sa viac sústredila na ten divný pocit, zavolala ti... Keby keby keby. Nič nebude a už ťa nikdy neuvidím. Nepokecáme, neuvaríš mi kávu so škoricou, nebudeš mi rozprávať o tom, ako bolo v Kanade. Keby mi toto niekto povedal, keď sme sa na jar naposledy videli, zaťukám si na čelo.
Bolí to. Vážila som si, že si mi dovolil nahliadnuť do svojho osobného života, lebo viem, že si si starostlivo vyberal, koho si k sebe pustíš. V tomto sme si podobní.
A plakala som, keď som na zastávke objímala B. Ľudia v autobuse čumeli, ale mne to bolo jedno. Na verejnosti normálne neplačem.
V ten deň bolo hrozné počasie, lejak, vietor. A potom vyšla dúha, tak ma napadlo, či tým chceš povedať, že si už konečne šťastný...
Ach.
Odpočívaj v pokoji.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
4
@angeloflight zle si to pochopila, bol to len môj kamarát, rozviedol sa s manželkou a B. bola jeho priateľka.
Napíš svoj komentár
Je mi to veľmi ľúto. Ak by si sa chcela hoci len vypisat, kľudne mi napis, ja mam bohuzial uz aj o niekoľko mesiacov neskôr taku skusenost, ze rozumeju len ti, co to na vlastnej kozi zazili.
Drz sa.