Tentokrát s jasnou oblohou a mesiacom svietiacim na cestu. Na tomto pavilóne sa zastavím vždy, aj keď nutne nemusím. Pozdraviť, porozprávať sa so sestrami. Jeho číslo žiari ďaleko do tmy a mne sa vynárajú spomienky na leto 2012.
Vtedy po prvom mesiaci totálne vyhorelá, nadávajúca ako kočiš. Takto som si svoje druhé pracovisko v blázinci rozhodne nepredstavovala. Ach, kde sú tie časy... Teraz sa tomu už len smejem. Niekedy možno cez slzy.
Rokmi som akosi otupela. Ťažko v sebe nachádzam pocity, keď ich vidím. Ako cez kopírák - nejaký dobrodinec im zavolal sanitku, ked ich našiel spiacich v lesíku. Teraz v zimnom období pomerne častý jav. Príjem na internu, kde v lepšom prípade prebehne odhmyzenie, základné odbery a potom k nám - vraj delirium tremens ako komplikácia odvykacieho stavu po odňatí alkoholu, nekľud, agresivita, nespolupráca. O pár dní sa vačšinou zhoršia a nasleduje preklad späť na internu. Moja osobná štatistika vraví, že do týždňa umrie asi jeden z desiatich.
~~~
Akurát ty si vo mne zanechal akýsi zvláštny dojem... neviem čím to bolo. Priviezli ťa asi okolo jedenástej večer - z kožného. Vek 33 rokov. Vraj odvšivený a odsvrabený v odvykacom stave. Na posteli ležala schúlená, chvejúca sa bytosť. Akonáhle si položil hlavu na vankúš, rozutekali sa po ňom desiatky vší, ktoré sme v chvate striekali príslušným dezinsekčným prípravkom. Na chrbte množstvo kožných chodbičiek ako memento zákožky svrabovej. Koža na lýtkach kompletne olúpaná, v ústach pár zhnitých pahýľov miesto zubov. Mala som chuť ukázať ti zrkadlo, keď už teda večne utekáš sám pred sebou k chlastu, aby si sa aspoň raz videl. Natvrdo a reálne. Toto si ty.
"Dobrý den, jsem lékař, jmenuji se S. Víte, kde jste?"
Miesto odpovede len tupý bezzubý úsmev v delirantnom polosne. Ďalšie otázky bez reakcie. Napojili sme ťa na infúzie, antibiotiká, odvšivili, odsvrabili. Ležal si asi týždeň na izolácii, keď som ťa v službe videla druhýkrát. Pri vizite na mňa pozerali veľké hnedé oči. Zdalo sa mi, že je v nich niečo nevysloviteľne úprimné. Ach, aká som len patetická. Ani tentoraz som sa nedočkala odpovede. V prieduškách ti bublal hlien, nemohol si si odkašľať ani hovoriť. CRP 150. Stav sa zhoršoval. Ak som niekedy mala pocit, že smrť je blízko, bolo to práve vtedy.
Počula som, že ťa potom preložili na internu. Po mesiaci si sa z toho vraj zázrakom dostal. Nasledoval preklad detox. Krátko na to som opäť mala službu. Nechala som si ťa zavolať. Chcela som to vidieť na vlastné oči. Nepamätal si si ma. Ani to, čo sa dialo, keď ťa k nám priviezli. Tím ľudí, ktorý okolo teba skákal vo dne v noci. Ktovie, či je to liekmi, alebo bola tá spomienka natoľko bolestná, že si ju vytesnil. Povedala som ti, že máš zničenú pečeň a že keď pôjdeš na ulicu a budeš pokračovať v pití, čoskoro umrieš. Moja obvyklé, dobre mienené varovanie. Nemyslím, že si si to v tej chvíli uvedomoval.
Je to zvláštne. Takých, ako si ty, som videla stovky. Mladých, starých, bez domova, vzdelania, rodiny, bez budúcnosti. V ťažkých stavoch, odmietajúcich liečbu, ktorých po mesiaci doviezli v dvakrát zdevastovanejšom stave. Chronikcých alkoholikov, na ktorých sú všetky medicínske učebnice a laboratóriá krátke, pretože majú deväť životov a prežijú nemožné. Možno to bolo tými očami, možno tým, že sa mi zdalo, že si akýmsi svetielkom nádeje v mori tmy. Človek, ktorý dostal šancu niečo zmeniť a nezahodil ju.
Zatiaľ.
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
2
@midnight moja bezmocnost tkvie v tom, ze jedine, co mozem, je sprevadzat tychto ludi na ich pomalej ceste umierania a systematickej sebadestrukcie, pretoze oni sami to uz davno vzdali.
4
a to je stále ďaleko za hranicou toho čo si väčšina ľudí myslí že je "jediné čo môžu".
5
je to úplne prirodzené, ťažko nachádzať a hlavne ani nechcieť nachádzať pocity v takýchto situáciách. ja mobilizujem emócie na tých, čo chcú. inak by človek hádzal hrach na stenu, až kým by ho na nej nevyrobil zelený fľak.
6
kks fakt nechapem, ako mozes robit tuto pracu. teda nie, ze by som ta za to neobdivoval, prave naopak. ale je to hnusna praca. strasne hnusna a nevdacna. ako to len mozes zvladat, taka mlada, perspektivna?
7
@antifunebracka neviem...mozno nejaka zvlastna uchylka na ludi na okraji spolocnosti takych, ktorych vsetci obchadzaju oblukom.
pre mna existuje jediny sposob, ako nebyt na tych ludi permanentne nasrata - snazit sa pochopit, preco su taki aki su. ze aj ten bezdomovec alkoholik moze byt trebars tyranym dietatom z decaku, ktore proste nemalo stastie a ten chlast je jediny zdroj prijemnych pocitov v jeho zivote. porozpravat sa s nim o tom, klast si neustale otazku "preco". viem, ze vacsinu z tych ludi nezmenim, ale osvedcilo sa mi byt k nim vludna a korektna. prejavit zaujem o to, co prezivaju. skoro vsetci su schopni sa v takom pripade spravat slusne a su pristupni dohode. aj ta najposlednejsia opita troska spod mostu.
pre mna existuje jediny sposob, ako nebyt na tych ludi permanentne nasrata - snazit sa pochopit, preco su taki aki su. ze aj ten bezdomovec alkoholik moze byt trebars tyranym dietatom z decaku, ktore proste nemalo stastie a ten chlast je jediny zdroj prijemnych pocitov v jeho zivote. porozpravat sa s nim o tom, klast si neustale otazku "preco". viem, ze vacsinu z tych ludi nezmenim, ale osvedcilo sa mi byt k nim vludna a korektna. prejavit zaujem o to, co prezivaju. skoro vsetci su schopni sa v takom pripade spravat slusne a su pristupni dohode. aj ta najposlednejsia opita troska spod mostu.
8
Je fajn ak ťa napĺňa tvoja robota,pomoc druhým a následné staranie sa o nich napriek tomu aký sú ,to chce veľa pochopenia ,pripomínaš mi mamču
9
ako fakt mas moj obdiv, ja by som to nezvladol psychicky skratka lebo vediet pochopit je super, ale dokazat sa dusevne zmierit s neprestajnym svedectvom utrpenia, upadku, nestastia a zmaru je priam nemozne... skade beries silu, aby si sa z tej vsadepritomnej ciernavy nezrutila?
10
@antifunebracka neviem, nejak sa ma to uz nedotyka. kazdy den je to 100x to iste. su to proste ich problemy, nie moje. neriesim ich, iba sa tych ludi stazim nasmerovat, aby si dokazali poradit. a hlavne - nemozeme zachranit vsetkych.
11
chcel by som mat tuto schopnost dokazat sa citovo vypnut
Napíš svoj komentár
bezmocnosť vyzerá inak.
to o čom píšeš je to čo sa robí vtedy keď väčšina ľudí už je bezmocná, to je za hranicou toho čo si ľudia predstavujú pod pojmom "v mojich možnostiach pomôcť".