Pobyt pri mori. S rodičmi ako "núdzovka". Nikto iný so mnou ísť nemohol a ja som potrebovala vypnúť. S kýmkoľvek.
Matka ako zrkadlo všetkých mojich negatívnych vlastností, ktoré mi boli kedy vytýkané. Áno, keď sa vidíme na víkend 4x do roka, dá sa to. Teraz to bolo 10 dní nepretržitého kontaktu v 37 stupňovej horúčave. Ak by bola súčasťou výbavy hotelovej izby železná tyč, ktorá akurát padne do ruky, zrejme by som ju umlátila. Vystaviť sa skutočnosti, že som ako ona, bolo neznesiteľné. Výrok "na druhých nás obvykle najviac štve to, čo sami robíme" nikdy predtým tak nebolel. A otec? Ten to mal na saláme. Našťastie.
Do toho ešte kríza vo vzťahu, ponorka tesne pred odjazdom. Obaja sme sa zhodli na tom, že si od seba potrebujeme oddýchnuť. Až pozdejšie mi došlo, o čom to vlastne bolo.
~~~~~
Posledný rok som pracovala na našej blázineckej príjmovej ambulancii.
"Hele, doktoři to obvykle dávají tak dva měsíce a pak už většinou nemůžou".
Áno, som anomália. Byť tak dlho na mieste, kam nikto iný nechce a naviac tam ísť dobrovoľne.
Koľko ľudí mi za tú dobu prešlo vyšetrovňou? 2000? 2500? Do toho 20 telefonátov denne, hádky so záchrankou, dohadovanie sa s lekármi z iných nemocníc a nekončiaci zoznam ďalších povinností.
Čím vic práce človek zvládne, tým viac mu nakladajú.
Prvotné nadšenie z toho, že budem svojimi rozhodnutiami priamo ovplyvňovať, kto u nás bude hospitalizovaný, sa kamsi stratilo. Aby sme neboli tým "odpadkovým košom", za ktorý nás mnohí pokladajú, aby boli príjmy skutočne indikované... Áno, dá sa to, ale znamená to každý deň čeliť tlakom zo všetkých strán. Kolegovia na oddeleniach by miesto nových príjmov dali prednosť prestávke pri popoludňajšom kafíčku, majú veľa inej práce a naviac ich je málo. Doktori z iných nemocníc by sa zas najradšej čo najrýchlejšie zbavili všetkých nepohodlných pacientov označených ako "psychiatrickí". Bláznami sa predsa máme zaoberať my, oni riešia serióznejšie veci. Čo na tom, že klamú do telefónu a v prepúšťacej správe sú často údaje, ktoré vôbec nekorešpondujú s aktuálnym stavom. A všetci veria, že budem schopná to urobiť tak, aby sa vlk nažral a ovca zostala celá.
Nepredpokladala som, že škála negatívnych emócií, ktoré sa tam dajú zažiť, je taká pestrá. Od konštantnej nasranosti cez ľahostajnosť, rezignáciu a myšlienky na to "radšej tu nebyť" až po novú vlnu hnevu a znechutenia.
Prichádzam do práce, je pol ôsmej a v čakárni už sedia dvaja smradľaví, pochcaní, posraní bezdomovci zo záchytky v odvykacom stave. Dobré ráno. Žiadne kafíčko nebude. A takto dookola. 12 mesiacov. Polícia, záchranka, polícia, záchranka, príbuzní, sociálni pracovníci, delírium, dezorientácia, nervozita, nekľud, nadávky, plač, krik, hnev, vzťahovačnosť, halucinácie, hurónsky rehot, zahlcovanie, búchanie do stola, opuchnuté ruky v putách, naliehavosť, behanie po miestnosti, karatistické kopy, vylievanie vody, hádzanie predmetov, rozbíjanie skla, neartikulované výkriky, rev priviazaného doliehajúci zo sanitky, zlovestné mlčanie, strnulosť, nehybnosť, uzavretosť, odmietanie, hostilita, myšlienky na smrť, stereotypné zvuky a pohyby, bodné a rezné rany, hnijúce končatiny a zuby, pach moču, čpavku, sračiek, zvratkov, špinavých handier...
Beží mi to všetko pred očami. Prečo vlastne? Asi je to tou mojou nešťastnou povahou, snažiť sa všetko zvládnuť, nájsť v každej situácii elegantné riešenie a všetkým sa zavďačiť. Hlavne nadriadenej, ktorá má povesť prísneho kritika a zdá sa, že málokto spĺňa jej nároky schopného zamestnanca /naopak, je omnoho jednoduchšie dostať sa na jej "čiernu listinu", odkiaľ niet návratu/. Mne sa to podarilo.
"Paní doktorko, kdybych mohla, nechám vás tady ještě dalších 5 let".
Áno, najradšej by som si to niekam zarámovala. Najväčšia pochvala od Najvyššej. Za cenu absolútneho vytesnenia súkromného života, systematického mnohomesačného zanedbávania seba, priateľa, domácnosti. Aby som mohla každý deň padnúť polomŕtva do postele a ďalšie ráno z nej opäť s námahou vyliezť s vedomím, že ja som tá, ktorá začína tam, kde iní dávno skončili, že na mne to stojí, ja som tá zodpovedná.
Je to taký malý masochizmus. Pocit zodpovednosti a moc rozhodovať je horší ako droga. Hlavne keď som za to ocenená. Viem, že ma to vyčerpáva, ničí, ale chcieť byť "tou, ktorá to všetko s prehľadom dá" je silnejšie.
A potom je tu tá magická esencia "šialenstva", ktorá ma odjakživa priťahovala. Ľudia v akútnych stavoch, ktoré neuvidím nikde inde. Zdieľanie ich zraniteľnosti, intímnych tém ako samovražda, životné zlyhanie, toho, že nevedia, čo sa s nimi deje, že sa "zbláznili", že majú pocit, že už ďalej nemôžu... Často v najvyhrotenejších momentoch, keď dosiahli dno, vyčerpali všetky možnosti. Prvé okamihy kontaktu sú veľmi krehké a často rozhodujúce. Vytvorenie bezpečného prostredia, kde sa môžu prejaviť bez toho, aby ich niekto súdil, uvoľniť sa, pustiť to zo seba. To je to, čo mi ide najlepšie a zároveň veľmi vyčerpáva.
~~~~~
Teraz tam už nepracujem. Som inde, na inom oddelení. Už ma toľko vecí neštve a ráno je čas i na to kafíčko. A doma na priateľa a upratovanie. Som rada, že ho mám, pretože mi často pomáha vracať sa do reality a keď je zle, je v tom so mnou a nie je mu to jedno.
Zem sa mi už netrasie pod nohami.
Opäť žijem.
Blog
Komentuj
16 komentov k blogu
1
fixa
29. 8.augusta 2015 18:17
01:46 ??
3
btw. ty si už atestovaná psychiatrička či ako to je vlastne? (prepáč za blbú otázku
5
ja snívam o psychiatrii veľmi.
a veľmi by som chcela vedieť...všetko.. a viem, že nemôžeš len proste...ani neviem prečo to sem píšem vlastne
a veľmi by som chcela vedieť...všetko.. a viem, že nemôžeš len proste...ani neviem prečo to sem píšem vlastne
7
@peculiar myslel som si, aj keď podľa článku usudzujem, že to nebola len hodinka. Na akom oddelení si teraz? Napíš do TS-ky ak chceš.
8
do práce, je pol ôsmej a v čakárni už sedia dvaja smradľaví, pochcaní, posraní bezdomovci zo záchytky v odvykacom stave. Dobré ráno. Žiadne kafíčko nebude. A takto dookola. 12 mesiacov...
... pach moču, čpavku, sračiek, zvratkov, špinavých handier...
no dost obdiv, ale ..
nvm, myslím, že sa to kus neoplatí, nie kvôli :
... - hentakím "pacošom (vačšina z nich) - doslova už odpadom čo spadol a hnije až na "dne spoločnosti, a mimo nej,
.. - za také €, aké majú +- vačšina lekárov (kór ešte mladích, junior, absíkov) na cz-sk
(predpokladám, že nie si zatial vonku, niekde v Nemecku abo dalej v Europe, či ? ak hej, tak sory, berem s5 (a kus sa čudím, preco ešte nie,
niesiv zahraničí)
.. - a za takúto cenu
"..za cenu absolútneho vytesnenia súkromného života, systematického mnohomesačného zanedbávania seba, priateľa, domácnosti. Aby som mohla každý deň padnúť polomŕtva do postele a ďalšie ráno z nej opäť s námahou vyliezť s vedomím.."
... pach moču, čpavku, sračiek, zvratkov, špinavých handier...
no dost obdiv, ale ..
nvm, myslím, že sa to kus neoplatí, nie kvôli :
... - hentakím "pacošom (vačšina z nich) - doslova už odpadom čo spadol a hnije až na "dne spoločnosti, a mimo nej,
.. - za také €, aké majú +- vačšina lekárov (kór ešte mladích, junior, absíkov) na cz-sk
(predpokladám, že nie si zatial vonku, niekde v Nemecku abo dalej v Europe, či ? ak hej, tak sory, berem s5 (a kus sa čudím, preco ešte nie,
niesiv zahraničí)
.. - a za takúto cenu
"..za cenu absolútneho vytesnenia súkromného života, systematického mnohomesačného zanedbávania seba, priateľa, domácnosti. Aby som mohla každý deň padnúť polomŕtva do postele a ďalšie ráno z nej opäť s námahou vyliezť s vedomím.."
9
@Lyterka ono to nie je take jednoznacne. za osobnym krachom moze stat vela veci, asi by som tych ludi nenazyvala odpadom. aj ked je pravda, ze rano nieco take nepadne velmi dobre, ver mi, ze sa casto sami velmi hanbia, v akom stave sa k nam dostali.
som v cechach. do anglicky hovoriacich krajin beru lekarov az po atestacii a nemecky sa mi ucit nechce.
a je to skor o mne, nez o pacientoch. mam kolegov-salamistov, ktorym je to jedno. ja taka nie som a je pre mna tazsie oddelit pracu a sukromie a potom na to doplacam. a z toho prameni aj moja nechut a rozladenost.
som v cechach. do anglicky hovoriacich krajin beru lekarov az po atestacii a nemecky sa mi ucit nechce.
a je to skor o mne, nez o pacientoch. mam kolegov-salamistov, ktorym je to jedno. ja taka nie som a je pre mna tazsie oddelit pracu a sukromie a potom na to doplacam. a z toho prameni aj moja nechut a rozladenost.
12
@RelieForSaddist cenim si tvoj zaujem, ale nechcem to tu velmi zahlcovat negativnymi clankami, raz za cas staci
13
Ja v tom vôbec necítim dáku negatívnosť ,proste len každodenné problémy normálnej osoby ktoré svojím spôsobom obohacujú môj život po niektorých stránkach
15
mohla by si rozhodne pisat castejsie, tento blog je lepsi nez 99% blogov tu za posledny rok minimalne
Napíš svoj komentár