A potom bum...
Zas len ten starý človek, zase len šedá hmla. Nie tma, pretože tma je tma. Tma je koniec, tma je pokoj. Toto je šedá hmla, šedá, tvár štipajúca, chladivá, vlhká hmla. A toto je môj bežný život. Kde tu príde slnko, áno mám svoje letá, bývajú krásne, často plné dúh po silnom daždi a vďaka tomu ešte krásnejšie. Ale potom zase tá hmla. Nie, nesťažujem si. Konštatujem realitu. Viem kto za to môže...
Ten buzerant! Ten povalač! ...ja!
Eufórie bojou a túžieb po víťazstve sú len oblastné. Po istom čase ma natoľko unavý bojovať so samým sebou, že to vzdám.
A tu prišiel nový priestor. Rozhodol som sa byť samým sebou. Bolo to zložité. Pripustiť svoje ja. Nie v predstave akým by som chcel byť. Nie v predstave aký sa chcem ukázať pred ostatnými. Ale aký som v skutočnosti ja. Len JA!
Pretože, ako ma môže prijať ktokoľvek iný, ak sa neprímam ja sám?
A aký som? Som hajzel... Som zlý. V podstatnej miere mi ide len o moje dobro, o ukojenie mojich potrieb a mojich túžôb... /áno, ide mi len o sex! /
Som natoľko egocentrik, že ľuďom dokážem ublížiť, len keď s toho niečo mám... Preto ma nebavý hádať sa, či urážať ľudí...
A čo vzťahy... Áno, pre toto ma unavujú. Preto mám rád povrchné vzťahy, bezpredmetné. Preto nechcem z nikým chodiť, v princípe to znamenalo veľa kecov, žiaden sex. Únavné a tak psychicky vyčerpávajúce.
Do riti, ženy... Prečo sa musíte vo všetkom tak prehnane rýpať? Pôsobí mi to vážne psychické traumy!
No a toto som ja... Dôkaz toho, že ľudia sa v princípe nemenia. Áno, navonok áno, ale vnútro, tá stavba povahy zostáva rovnaká. Aj keď je dusená...
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár