Mám svoju chvíľku, sedím tu v lese,
mám svoju chvíľku, nie som na stanovačke - lebo nemám keše,
mám svoju chvíľku, už sa to so mňa kreše.

Prvá veta, prvé rímy a ja som tam,
svetu plného fantázie podlieham.
Som nahý, spermie tečú podomnou,
som nahý a zmierený sám so sebou.
Len ja a ilúzie, ktorým som podľahol,
som sám a podomnou rocken´roll.

Nemusíííím, nikomu nič dokazovať,
nemusim sa nijak inak chovať.
Netreba mi dokazovať aký som slobodný.
Lebo som slobodný a hľadám len ten rým vhodný.
Som na mieste kde len myšlienke vedie cesta.

Ja som už však oblečený a vyrážam späť do mesta.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár