Beznádej.
Zapálil si smradľavú cigaretu.
Láska a nádej v nové dni.
Vstal. Paplón bez záujmu padol na zem, akoby ani nepatril k tejto realite.
Otvoril dvere... závan reality.
Postával na balkóne. Zima triasla z kolenami.
Nepozeral dozadu, ani dopredu. Hľadel na vydychujúci dym a vnímal zimu. Ani dozadu ani vpred. Bol šťastný tam kde je, na balkóne pod brechajúcim psom. Krásnym, čiernym...arogantným.
Okusoval slasti a preklatia života.
Preklatia, ktorý bežný človek nevníma... utápal sa v pičovinách a bol ten najšťastnejší človek na svete. Vnímal krásu bytia. Krásu ľudských umelcov, krásu ľudského stvorenia, krásu zajtrajška, krásu slnka, krásu bytia a existencie.
Odklepol zbytok cigaretového popola s cigarety. Popola, ktorý sa tam neústupčivo držal ako sa on držal nádeje.
Chcel preliezť balkón. Zísť dole len v papučiach. Vykročiť slnku, vykročiť novému dňu.
Vykročiť nádeji.
Nádeji v nové bytie.
A život plynul. Plynul ako noty na Bethovenovom papiery. Ako slnko zajtrajška. Plynul ako štetec po Van Goghovom plátne. Ako nádej po sľubných začiatkoch. Plynul ako slnko po koreni stromu, po steblách trávy. Ako vietor po lícach ženy. Ženy čo dodá pravdu, ženy, ktorá tu bola, aj keď bola odháňaná, .. po žene, ktorá tu nemala byť a predsa tu je.
Ako nový deň...
Deň, .. ktorý bol odháňaný a prišiel znova,
...prišiel.
Nenávidený.
Milovaný.
Nový deň.
Nová nádej.
Nová pachuť.
Nové šťastie.
Nová radosť.
Nové riešenia.
Nové tóny.
Bethovenové.
Nová krása.
Tu a teraz.
Začne to tu a teraz.
Na tomto balkóne.
Nová láska.
Nový sex.
Nová whiskey.
16, 10, 09
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár