Pýtam sa, zda je lepšie cítiť, keď cítim len bolesť
alebo radšej byť neživý, len oblak
Čo necháva sa vetrom niesť
Už teraz som oblak, nie vody, ale sĺz naplnený
Odsúdený k večnému životu bez šťasteny
Žijem svoj život sám, a teda podľa seba
Teším sa, plačem i drogujem a čakám
Kým pôjdem ako oblak do neba.
Už nič... nič neočakávam, keď nemôžem mať rád koho mám rád
Smradľavá smrtka mi z prahu kýva, radí mi život si vziať
Bolesť zakryjem bolesťou, no poslednou
Áno, už cítim ako moja duša stúpa sťaby hmla za oblohou oblačnou
Tam hore na svet sa dívam
Konečne necítim nič, iba s oblakmi splývam
Nie som šťastný, ani smutný
Necítim bolesť, nepoznám plač mohutný
I lásku mám navždy v nedohľadne
Som oblak, plachtím ponad horami, nad vašími hlavami
Som oblak čo zaprší, keď sa z iným oblakom stretne.
Prším, svet samým sebou polievam
Svoj život som premárnil, tak aspoň druhým šancu ponúkam.
Snáď si na blázna čo si život necenil aspoň občas spomeniete
Keď hlavu zdvihnete
Na oblak na oblohe čo bráni vám vo výhľade
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár