Sebci.
Fajčiaca slečna, ktorá len prebehne a mihne sa vaším životom, nervózny šofér, babky debatujúce o paplónoch, nabudený manager, mladé školáčky, ešte len okusujúce sexuálnu zmyselnosť bytia, tučný pokladníci.
Sebci.
Stojím opretý o stenu a sledujem to, zmes života, horlivú zmes okamihu.
Ticho a tma.
Už prišla. Ako vždy, s tým svojím úsmevom. Postavila sa na špičky, aby mi dala pusu. Malá princezná drsného života, tejto doby. Piatkové rozbíjačky, chlast, drogy, bitky, nevera, sex z hocikým, hluk, stres, rýchlosť. A ona uprostred toho, uprostred drsného života, čo sa nesere.
Ale ona to tak nebrala, roztomilo usmiata.
Chcem ju vziať za ruku a ukázať jej trocha iný život. Sám som však kdesi zastal. Unavený vstať a byť naprosto šťastný.
Voní... ale ja sa to bojím neustále cítiť Chutí... ako jahôdka, ale ja sa bojím na to neustále myslieť.
Kam sa pohneme, ...záleží len na nás samých. Avšak isté veci viem už aj teraz. Isté veci nebudú a isté budú.
Žime a buďme spolu to je jediné čo teraz chcem. Viem, ... bude to ťažké. Ono to už vlastne je ťažké, ... ale prečo? !
Stojí pri mne, gúľa tými rozkošnými buľvami a čosi mi zase rozpráva. Tie jej príbehy. Smejem sa.
Ulica.
Hlučná a rozsvietená.
A ja mám všetkých rád..
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár