Nikoho nebaví čítať problémy iných,,ich strasti,,útrapi,,to čo zažili,,niekto sa nevie do toho vžiť iný zase pochopiť,,ked mám ale ja nejaký problém,,začnem písať,,alebo skladať básničky,,ktoré nakoniec vyhodím alebo schovám aby ich nikto nenašiel,,
Druhý polrok v plnom prúde,,na začiatku roka som si nedala žiadne predsavzatia ale povedala som si žeby som sa mohla začať učiť,,no hej začala ako tak,,stále hovorím že jedna 5ka žiadna 5ka,,no už sa nejako hromadia,,neviem prečo a z akého dôvodu,,mojej mame začalo záležať na mojich známkach a stále ma súri do učenia,,myslím že je to len na mne,,to je tá menej podstatná čas toho prečo som teraz taká aká som,,
dostala som sa do babskej triedy,,ten jeden chalan čo tam je sa neráta,,na začiatku som si myslela,,jéé to bude kámošiek,,teraz sa nato pozerám ináč,,prečo sú tak strašne falošné??každý den sa teším nato ked odbije pol tretej sa ja pôjdem domov,,z toho hluku,smradu,z toho nechutného miesta kde ohovára každá každú,,už nedokážem počúvať tie pindy,,nemôžem sa pozerať nato ked sa jedna postaví a 26 očí zaostrí na nu zrak a začne ohovárať,,aj ja som dobrá ohováračka ale čo je vela to je vela,,
ďalšia vec čo ma teraz vážne rozčuluje je chalan,kamarát,,bola to pre mna spriaznená duša,,človek ktorý ma dokázal pochopiť,,ten ktorý mi teraz najviac chýba,,slúbil mi že ak sa stane čokolvek neopustí ma a bude pri mne,,všetko sa to ale nejak posralo,,nevídavame sa vôbec a dokonca si už ani nepíšeme,,a to len preto,,že sa do mna zalúbil a ja som chcela čas,,čas aj tak len na to aby som mu povedala že viac ako teraz s ním nedokážem byť,,a teraz tu neni,,napriek tomu všetkému čo sme zažili,,čo sme si slúbili,,
Vážne ma to všetko vytáča a sere,,niekedy sú moje myšlienky tak hlúpe že si hovorím že som to neni ani ja,,radšej ani nebudem opisovať načo všetko som už párkrát zmýšlala,,ale inak som normálna teraz mám chut niekam vypadnúť niekam kde bude božský klud kde ma nikto nebude poznať,,len nech sú tam neni kozy lebo aj tie mi pripomínajú niektoré baby,,chcem ísť do božského kludu a ten narušíť,,chcem sa riadne vykričať,,dostať zo seba uplne všetko všetkko čo tam držím a čo ma dusí,,lebo zachvílu prasknem,,a nebudem mať ani vodičák!!
Skutočný príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
bittersweet
14. 2.febuára 2008 17:34
no joo moja..v nasej triede je to dost na pichu....pravdu poviem ale nemusela si ma zaradit do tych ohovaraciek ....dobre vies ze ja radsej poviem co si myslim do oci... ...a neboj vse sa vyriesi..dakedy
2
by si sa čudovala koľko ľudí číta iné blogy. hľadá v nich svoje problémy, ktoré má alebo nemá a buď je šťastný z toho, že jeho také veci netrápia alebo je šťastný z toho, že nie je jediný koho niečo také trápi. a mňa v poslednej dobe tiež nervujú spolužiaci že by som ich najradšej postrieľala ale bohužial mudím s nimi tento pol rok ešte vydržať. a s tým chalanom. ak ťa má vážne rád tak to predýcha a budete znovu super kamaráti..neboj ja to poznám.
3
blba trieda... a neda sa s tym nieco robit?... a s tym chalanom by som sa snazila dat dokopy...
Napíš svoj komentár