Volám do tmy, nikto sa neozýva.
Kvapky stekajú a padajú na kamene.
Mapa môjho vnútra ešte nie je dokončená, tak odíď.
Nechcem tu tvoj hlas, nechcem tu tvoje svetlo.
Prečo už konečne nerozprestrieš krídla a neodletíš?
Sám byť vo svojej tme, topiť sa v ilúziách, objímať bolesť.
Všetko dolieha na tvoj chrbát a ty nevládzeš.
Chceš spadnúť, vydýchnuť.
Mať tak svoje srdce, mať tak svoje sny, mať tak svoje miesto.
Otočiť a vrátiť sa. Začať od znovu.
Okrádajú ťa, ale ty s tým nič neurobíš, ideš ďalej. Ideš naspäť.
Sledujú ťa, potkýnajú. Cítiš strach?
Spať hneď vedľa ticha, dotýkať sa jeho chladných pier.
Už ju počuješ? Počuješ pokojný dych smrti?
Zavri oči a ....
Volám do tmy, ozýva sa.
Moje diela-nediela nenašli pochopenie. Možno ani u mňa samej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár