Som nahy na tróne bez koruny a bez zezla
Raz nájdu crepy namiesto môjho srdca
Častice Zlomenych spomienok jedného blbca
Ponor sa do mojej kómy a zisti kto ma viac
Definuj mi stastie pominuteľné chvíle rozprávky
Snívam pomaly svoj sen naivne dúfajúc
Ze aj pre mna este ostal kúsok pozlatky
Sedím v strede krásnej žltej luky plnej pupavy
S hlavou medzi kolenami sklonenou do trávy
Nechávam sa unášať vlastnými peklami
A uz ani neplytvam bezcennými slzami
Premýšľam ci este existuje ten boh svetov
Starec počúvajúci nárek padlých anjelov
Ufulane bludiace duše bažiace po hmote
Stratené medzi našimi svetmi v žiarivej temnote
Ticho stíchlo a cas ten zlodej spomienok
Pomaly mi ta kradne uz načal další pramienok
Uz zabúdam ze stala si na mojej strane sveta
No ten tvoj úsmev ten mi stále v hlave lieta
Uz vzdal som sa sna o svete na dlani
Uz ostal len pocit hlboko v srdci vrezany
Pomaly veľmi pomaly skladám z crepov mozaiku
Snažím sa znova napísať novú rozprávku
Postavím sa na špičky nie tak ladne ako ty ale predsa
To aby som videl ďalej aspon do ďalšieho sna
Mozno bude mat štastný koniec a neprebudim viac sa
A mozno znovu srdce na malé črepy rozbije sa
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár