Petka9
30. 3.marca 2009 11:00
Ďalšie jej blogy »
ČSOB Bratislava Maratón- moje pocity, zážitky a poďakovania...
Čas: 29.03.2009, 10:00 (SEČ)
Tak sme sa teda dočkali, u mňa osobne asi vrcholu sezóny a športovej udalosti roka -bratislavského ČSOB Matarónu. Ako nanovo postavený tím, po tom ako dvoch vlaňajších členov potrápili zdravotné ťažkosti, sme sa zúčastnili veľmi atraktívnej disciplíny štafeta. Dovolila by som si teda zhrnúť tento náš športový výkon z môjho pohľadu.
Štafeta mala štyroch členov. Prvý –na psychiku veľmi ťažký (predstavte si seba v 1000 člennom dave) úsek bežal Peťo (vám lepšie známy ako rav0o) od ktorého sa iný ako výborný výkon nečalal. Sama som mu to dala pocítiť hneď na štarte, mojimi mierne stresujúcimi poznámkami. I keď je podľa svojich slov so svojim výkonom nespokojný, zabehol výborne a našu štafetu rozbehol na vynikajúcom desiatom mieste. (pričom treba brať do úvahy, že prvých asi 15 štafiet sú vrcholový športovci, ftvš-kari a pod.) Takže Peťovi veľká pochvala.
Druhý úsek bežal nový člen, povolaním policajt, inak celkom v pohode chlap, Rado. A poviem Vám úprimne po jehe zdrcujúcom výkone sa v našom meste cítim oveľa bezpečnejšie. No na druhej strane by som takémuto policajtovi utekať nechcela.. A keď som predtým písala že Peťo dobehol na vynikajúcom desiatom mieste, tak to tento náš policajt vytiahol ešte na nejaké 8.-9. miesto. Inak chcela by som mu odkázať, že ja viem ako sa on ako policajt cíti, pretože ja sama musím často robiť poriadky medzi Ondríkom (arugad) a Ľuboškom (redmoon), a je to miestami naozaj veľmi náročné. Fakt máš moje uznanie, veď si tromfol aj môj bežecký idol- Peťa.
Mne sa teda na treťom úseku štafeta odovzdávala na skvelej pozícii, čo znamenalo, že ešte aj 15 miest za mnou boli skvelí bežci, čo znamenalo, že ja budem najmä predbiehaná, a to mojej psychike nerobilo veľmi dobre. Na druhej strane to bol i veľký záväzok, pretože som to týmto skvelým bežcom nechcela až tak veľmi pokaziť. Mne osobne sa v pomernom chlade a miernom daždi nebežalo veľmi dobre, plus nejaké tie zdravotné miniproblémy, ale o tom písať nechcem a nechcem sa ani vyhovárať. Faktom je, že štafeta sa beží raz do roka (a bohvie či, sa na nej ešte niekedy zúčastním) a teda každý má len jednu šancu vydať zo seba maximum. Ja som sa fakt snažila a myslím že som v tej chvíli maximum aj urobila, no asi to nebol môj najlepší výkon. Tretí úsek mal podľa mojich výpočtov nejakých 5700 metrov a to bolo viac než som bola po mojej príprave schopná v kľude zabehnúť. Navyše som nevedela kde je môj cieľ čo ma značne deptalo a keď som si pri tabuľke 100 metrov, dala záverečný šprint a po sto metroch zistila že tam je len občerstvovacia stanica, bola som celkom sklamaná a unavená a dala si chvíľu chôdze. No potom sa stala vec, ktorá mi skutočne pomohla a to, že som stretla nášho veľkého konkurenta, zaslúžilého- polmaratónskeho (čo znamená že bežal tých 21 km, ktoré sme my bežali štyria) bežca, a možno aj môjho budúceho svokra, ktorý mi povedal že ma čaká už len nejakých 300 metrov.. A vec ktorú som nemohla dopustiť, po všetkých jeho výsmechoch, že nás porazí bola tá, že som sa ním nemohla nechať predbehnúť. Tak som teda pozbierala tie otrusinky energie, čo vo mne ešte boli, dala celkom solídny šprint a predala štafetový kolík môjmu najmilovanejšiemu, Ondríkovi – ako už iste tušíte, je to vyššie spomínaný arugad.
Tomu patrí tiež veľká pochvala, a keďže má status môjho priateľa (a teda si to môžem dovoliť) aj velikaa pusa, pretože zabehol skvele. A myslím že som to čakala viac ja, než on. Po taktiež neveľmi dobrej príprave (zato ale výbornej regenerácii ), sa časovo doťahoval na náš skvelý začiatok štafety a do cieľa nás voviedol (to je obľúbené slovo nášho učiteľa politológie) na úúúúplne skvelom, úžasnom, perfektnom 29. mieste (z 88). V toto asi nikto z nás nedúfal- teda ja určite nie.
Takže ešte raz veľká vďala mojim mužským, fyzicky zdatnejším spolubežcom, že ste takí super a výkonní a rýchli, a ďakujem, že ste ma prijali medzi seba. Bola to dobrá skúsenosť, a za posledné týždne som si beh obľúbila tak ako asi nikdy v živote. A teda ďakujem že ste ma do tejto príjemnej činnosti zasvätili, ďakujem Ondríčiatku, že malo so mnou tréningovú trpezlivosť a že mi verilo, a že ste to brali (teda aspoň myslím) ako zábavu a nie „beh o život“.
Ktovie, možno bude mať nabudúci rok bfportal.org (platená reklama ) štafety už dve..
Ako povedal Peťo, nebavme sa o časoch.., dôležitý je pohyb a zdravý duch- pridávam ja.
P.S. : Ľudia hýbte sa, vivat beh! Neutekajte pred vecami, bežte...
Denník
7 komentov k blogu
2
Podľa môjho infa sme na prvom úseku odovzdávali 19ty a na druhom 15ty. Stručne. O čase sa nebavme, ale spomenúť treba, že sme náš čas spred roka zlepšili o 13 minút, čo je v bežeckom športe dosť veľa.
Beh je krásny. Nepotrebuješ výstroj za desaťtisíce, vybehneš si vtedy keď máš chuť. Príjemné zimomriavky, keď vám ľudia pri trati s obdivom v očiach tlieskajú, sú na nezaplatenie.
Včera som pochopil, že výkony sa dosiahnu vtedy, keď na nich človek najviac kašle
P.S.: Pred rokom sme s hrdosťou hovorili, že o rok pôjdu dve štafety. Pevne verím, že o rok to už bude pravda
Beh je krásny. Nepotrebuješ výstroj za desaťtisíce, vybehneš si vtedy keď máš chuť. Príjemné zimomriavky, keď vám ľudia pri trati s obdivom v očiach tlieskajú, sú na nezaplatenie.
Včera som pochopil, že výkony sa dosiahnu vtedy, keď na nich človek najviac kašle
P.S.: Pred rokom sme s hrdosťou hovorili, že o rok pôjdu dve štafety. Pevne verím, že o rok to už bude pravda
3
Ešte ma napadlo. O pár rokov sa naše bába určite budú chcieť hrať viac s našimi medajlami, ako s výsledkovými listinami
4
@2 @rav0o no to určite že 19ty a 15y (aj keď by to bolo pre mňa samozrejme lepšie ) ale ja to mám všetko zrátané a je to ako som napísala a bodka
a to s tými deťmi, pravdu máš
a to s tými deťmi, pravdu máš
6
gratulujem.. gratulujem..
mimochodom.. povodne som si myslel, ze to bude blog o behani po uradoch teda som sa potesil nezvycajnemu
mimochodom.. povodne som si myslel, ze to bude blog o behani po uradoch teda som sa potesil nezvycajnemu
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 4 Hovado: Opäť som späť
- 5 Mixelle: Agáta
- 6 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 7 Hovado: Spomienky
- 8 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 9 Hovado: Psychoterapia
- 10 Robinson444: Anatole France
i tebe patrí vďaka, že si prijala chlapsky hodenú rukavicu a bojovala až do úplneho konca za spoločné záujmy. včerajší výsledok je fakt skvelý, osobne som čakal že my dvaja zrazíme poradie o polovicu a teda dobehneme aspoň na nejakom 45-50 mieste, no nestalo sa (chvalabohu).
a samozrejme gratuľujem peťovi a radovi k skvelým výkonom, bez ktorých by sme na tých nižších priečkach isto skončili. snáď sa nehnevajú, že sme im to konečné umiestnenie tak trochu otesali