Nebolo ešte veľa hodín, no vonku bolo šero. Stála tam v studenom daždi a po jej tvári sa pretekali kvapky dažďa so slzami.
Zasa jej dal tisíc dôvodov prečo nebyť spolu, prečo sa to nedá a nebude dať. Tisíc dôvodov, ktorým nerozumela. Opäť ničomu nerozumela. Prečo ju nemôže mať rád? Veď predsa cítila, že k sebe patria. Celý ten čas, čo boli spolu ju presviedčal, že spolu nikdy nebudú. Veľmi to bolelo.
Chcieť práve neho znamenalo myslieť na neho 24 hodín denne, bolo jedno či je deň a či neskorá noc. Bola to posadnutosť, závislosť fanatická a neovládateľná túžba. Vedela, že je to jej najväčšia láska, len nemohla pochopiť, prečo osud zariadil práve takto. Prečo jej dovolil zaľúbiť sa a zároveň jej ho nedoprial? Nebol to predsa žiadny rozmar a toto zistenie ju trápilo najviac. Zistenie, že každý ďalší bude len náhrada za neho.
Opäť to raz pochopila. Veď jej to koniec koncov dával dostatočne najavo. Uvedomila si, že s ňou byť nechce a aj to, že ho jednoducho nepresvedčí, ani nijak inak nedonúti aby chcel. Nechápala prečo, ale uvedomovala si, že je to tak. Krvácalo jej srdce.
Ľudia nie sú bábky. Nerobia, to čo chceme len pretože to chceme.
Chcela byť s ním. Prebúdzať sa vedľa neho, cítiť jeho vôňu, držať ho za ruku, hladiť, milovať sa s ním a robiť všetky tie pekné veci, ktoré robia len zaľúbení.
Áno. Tak veľmi som po tom túžila celým svojim srdcom a tiež každým jedným, aj tým najmenším kúskom môjho tela.
...No nemohla som ho mať.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
xrumka
1. 10.októbra 2008 13:01
Napíš svoj komentár