Pod ostrým svetlom lampy
Ktoré už nič neskrýva
Krehkými rukami pretáčam stránky knihy
Čítam, no nevnímam
Nemôžem sa sústrediť
Neviem
Nechcem
Počujem len jemné praskanie lampy
A cítim chlad, ktorý sa hrnie spod mojich chodidiel
Cítim sa tak nahá
Tak slabá
Ale stále živá
Schopná dýchať
Schopná cítiť
No nie nadlho
Nemrzí ma to
Necítim smútok
Ľútosť
Ani hnev
No konečne mám aspoň na chvíľu možnosť cítiť sa ako skutočná ľudská bytosť
S obrovským množstvom lásky
Ktorú si nik nechce vziať
A tak ju hádžem na úplné dno
Tam, kde sa stratí a zmizne mi z mysle
Možno časom aj zo srdca
Chcem sa prijať
Tak veľmi sa chcem prijať
Cítiť
Dospieť
A rásť
No skôr než to urobím
Prijmem aspoň svoje slzy
A nechám ich tiecť
V tomto tichu
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
georg21
25. 9.sept. 2015 22:06
O čom to je?
2
@georg21 O momentálnych pocitoch... Všetko toto som mala v hlave a mala som potrebu to dať von.. tak som to hodila sem. Nič viac, nič menej.
3
@petuska11111 Aj ja to tak robím, je to lepšie ako to držať v sebe. Keby si chcela počuť názor na niečo čo ťa trápi tak mi napíš...
Napíš svoj komentár