že všetko okolo sa rúti,
že moja duša smúti...
V srdci cítim len bolesť a žiaľ,
osudom zranená bohužiaľ,
akoby mi depresie do hlavy niekto lial...
Nevidím nič pekné na tomto svete,
lebo viac je zlého,ako dobrého...
Smútok,starosti,neporozumenie vládnu v mojom životnom kvete,
v mojich očiach vidieť niečo drobného...
Oči plné slanej vody,
niet na tomto svete pravdy,
sú tu len samé zrady a krivdy,
niet ničoho čistého...
Len v mojom pohľade,
pod hrubou škrupinou,
zistíš,že som len nepochopené dievča,
plné nesplnených snov...
Životom sklamaná,
osudom neľútostne skúšaná,
láskou zranená,
rodinou nechápaná,
ľuďmi oklamaná,
priateľmi zradená,
to všetko som...
Nikto ma nepozná,
nevie,čo vo svojom vnútri skrývam,
všetkými súdená ,
napriek tomu bývam...
Jak im to pomáha ?
keď mi ublížia...
Majú dobrý pocit keď je žitie pre mňa námaha ?
Alebo ich štve,že sú iní než ja ?
Čo som spravila ?
Že ma spoznať nechcú...
Radšej ma zavrhnú skôr,
než zistia pravdu večnú...
Prečo som tak naivná ?
každému chcem pomôcť...
Krehká duša zranená,
preplačem celú noc...
To je moje prekliatie,
láska a dôvera,
celý život nešťastie,
moja duša zranená,
....navždy stratená.....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár