Po predoslom blogu som sa rozhodol napisat aj iny blog ako kryptogram.
I ked mozno by bolo lepsie tento obsah skryt...
Disclaimer: autor nie je psychicky naruseny
varovanie dopredu: necitajte to... ( ako u vsetkych mojich blogov, ich podstata je len ich existencia )
Kazdy spravny psycho cestou zivotom nazaril na par prekazok ktore mu do cesty prichystala jeho vlastna mysel. od jednoducheho sympatickeho / parasymatickeho jednania co je uplne prirodzene spravanie po nasich predkoch, az po racionalne nepochopitelne ukazy ktore su zrele na psychiatriu
Pri poznavani psychickych nedostatkov narazame na teorie Agnosticizmu, ktori tvrdia, ze poznanie sveta a podstaty veci sa obmedzuje iba na skusenosti. Ja si tuto myslienku posuniem do trochu inej roviny. Pozname svet tak, ako nam ho ukaze nas mozog. Od narodenia sme nim formovani, tento diktator vytvara svoju vlastnu interpretaciu sveta. Co sa vsak stane, ked sa zblazni samotny digtator...
Poznanie sveta sa stane neprekonatelnou prekazkou, je problem odlisit realitu od predstav. Akoby pribudlo do nasho 3-rozmerneho sveta par dalsich rozmerov naviac, s ktorymi sa nevieme vysporiadat.
Svet sa stava obrovskym bludiskom a miesto na ktorom sa prave nachadzame je hlboke ako nikdy predtym. Uvedomujeme si kazdy kusok hmoty ktory nas obklopuje, pri myslenej snahe dosiahnut na ne sa vzdaluju rychlostou svetla. Spravime jeden krok a zda sa, ze sme niekde uplne inde. Iny svet, ine okolnosti, len rovnaka hmota. Vnimanie casu je asi nemozne. Pripadame si ako v casovej bubline a ktorej sa neda uniknut. Sekundy idu raz rychlo a raz pomaly. Clovek nema naladu na nic. Dokonca ani na primarne potreby.. jedlo.. sex...
Nedaj boze aby sa niekto v takomto stave pokusil pozerat televiziu alebo siel do kina, celeho ho pohlti obraz, stava sa pozorovatelom deja a ked sa film skonci nevie sa dostat z tejto pasce von. Ostava dlho uvazneny v obrazovke ci na platne.
Kazdy zasah do tohto stabilneho systemu je velmi zlozity, sposobuje strach a bolest. Preto je najjednoduhsie sa utiahnut niekde do kuta, a nerobit vobec nic, pokial sa interpretacia sveta nevrati do klasickej vektorovej baze, na aku sme zvyknuti.
Kusok zdraveho rozumu ktory v tejto chvili ostava sa buri a celou silou sa snazi presvedcit susediacu sivu hmotu aby prestala "haluzit".
Je to drsny boj pocas ktoreho fandite jednoznacne len jednej strane. Vsetko sa deje vnutri, okolny svet sa uzatvara a clovek sa sustredi len na boj uprostred sameho seba. Zvonku moze takyto clovek vyzerat zvlastne. Par hodin sedi bez pohnutia, len plytko dycha a rozmysla. Nikto nemoze pochopit co sa deje pokial nieco podobne nezazil. V takomto stave sa svet neda poznavat, vyzera uplne inak ako sme ho videli doteraz, preto nastava zmatok a strach.
Cely tento stav moze byt sposobeny chemickou burkou v mozgu, nedostatkom, nerovnovahou prenasacov a stimulatnov ako noradrenalin, serotonin alebo acetylcholin. Pripadne si lava hemisfera povie ze sa jej nepaci nazor pravej. Kazdy to vola inak, ale derivaty tychto stavov maju spolocneho menovatela. Neistota zo sameho seba, bezmocnost.
Podobny stav som zazil raz v zivote a vdaka Bohu, ze sa to uz nezopakovalo. Bol to velmi neprijemny zazitok. "Haluzil" som takto asi 3 dni a ked sa to skoncilo bol som rad ze je to za mnou. Ked clovek stoji na hrane medzi zdravym rozumom a sialenstvom, vsetko doterajsie problemy su malicherne. Najhorsie je, ze si musi vtedy pomoct len sam. ( pripadne antidepresiva nie su zly pomocnik, ale v zivote som ich nebral, taktiez moze pomoct dobra hudba, to je vseliek. napriklad Mozartov Requiem, ale pozor, nech nepadnete este hlbsie )
Po burke vyjde slnko a cely svet je taky nadherny ako nikdy predtym.
Je teda svet poznatelny? Ako sa da rozoznat ci nas mozog len nevodi za nos... Predstavte si, ze zrazu stretnete niekoho koho ste vzdy tuzili mat po svojom boku. Pre vas idealny partner, bude vas milovat a lubit. Zazijete spolu vela krasneho a ked sa jedneho dna zobudite, nebude vedla vas.
Zrazu si uvedomite ze to cele bol len vyplod. Predstava sa rozplynie ako hmla a za nou uvidite skutocnost. Na spolocnych fotografiach budete len vy, dialogy s milovanou osobou boli len dialogmi vo vasej hlave. Vasa oblubena restauracia neexistuje, tam kde predtym byval stretavate neznamich ludi. Vsetko co ste zazili bola len iluzia ktoru ste neboli schopni rozoznat. Aky by to bol pocit?
Pocit, ze ste si stvorili niekoho vo svojej hlave a nie je skutocny... a zrazu odisiel.
Uz aj rozoznat vydareny sen od reality moze byt problem.
Odkedy sa psychickemu vnimaniu sveta venujem, vzdy prispejem na zbierku modra nezabudka.
Záchod
Komentuj
3 komenty k blogu
2
to posledne, no pocit je príšerný.. ale nestavaj na pocitoch. nie pocity ale realita je dolezita to co citis. ked pocity prevýšiš, budes pri každom jednom skalmaní v takej depke, ze nebudes mat moznost uniku. a to nechces, koniec koncov si to vyhadril niekde na zaciatku
3
No.... keby ta nepoznam tak ti ani nepisem ale... mal by si zacat fetovat. Alebo prestat....
Napíš svoj komentár
Mnohy ludia si to neuvedomuju ale naozaj to nedokazu rozoznat a dokonca podla tych snov ziju v realite... ale len kratko