(1:45 p.m.) Kraj útesu. Horizont udalostí sa upriamil na jeden bod. Je maličký, osamelý, chvejúci sa. Stoná, zmieta sa vo vlastnej túžbe a strachu. Stačí jeden krok. Vedomie tohto faktu vytvorí desivý úškľabok. Stačí jeden krok a ... prázdno roztvorí svoju náruč. Objíme ťa, pohltí. Budeš plávať vo sne. Časopriestor odomkne zakázanú komnatu. Chceš zažiť blaho... splynúť s nekonečnom. Roztvor dlane, vystri predlaktie, rozpaž ruky.... Cítiš ten vietor, vejúci vo vlasoch, šľahajúci do očí? Cítiš tú silu... vznešenosť miesta?! Hlboký nádych a ... Leť, malý Jacob, leť!


(1:46 p.m.) Do vzduchu sa vznesie krehký uzlík, zmietaný poryvmi vetra. Chvíľku sa zazdá, akoby zabudol na všetko, na vyliečené krídlo, na dni oddychu... omámený nepoznaným sa rúti strmhlav do temnoty....Lúč slnka pretne oblohu. V obraze udalostí dávno minulých sa objaví tieň. Na horizonte sa rysuje tmavá škvrna, usilovne máva krídlami. Postupne sa zmenšuje... už je len bodka na oblohe... napokon povetrie obklopuje len svietivá modrá... lenivý opar sa trblietavo mihotá nad vlnami...

.....

(2:10 p.m.) Zhrbená postava opatrne zlieza strmý svah útesu. Jeho pohľad prezrádza vnútorné rozčarovanie. Cíti sa... zvláštne. Mal orla rád. Akoby... časť jeho duše zmizla. Stratila sa, vyparila preč. Odletela s Jacobom, objavovať tajomstvá sveta. Už sa nevráti. Zvráskavená ruka siahne do vrecka a pomalými pohybmi vytiahne tabatierku. Starček si zapáli poslednú cigaretu. Na tvári sa mu usadí trpký úsmev. Úsmev prekvapivo trvá, nemizne... Ťažkým krokom odchádza preč, do zabudnutia.... všetkých a všetkého. Kráča pomaly, túlavo. Zas je tu pre všetkých a pre nikoho, pre ďalšie zranené krídla a duše....

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
dog_food  31. 3. 2019 21:32
vybral som si ten najsprávnejší deň na prečítanie
Napíš svoj komentár