Pretekajú tebou, kvapkajú,
raz rýchlo, raz pomaly.
Závisí to od akcelerácie tvojho chcenia,
popudu momentálneho nasýtenia.

Presýpacie hodiny s rozbitým dnom.

Sypeš, sype, sypú,
balvany a kusy povrchných vzťahov, stretnutí, vyprahnutých ľudí.

Nevieš sa ich nasýtiť.
Hltajú ťa zvnútra,
vyhlodávajú si cestičky v tvojom srdci
a ty a žiariš.

Nie si sám.
A to je fajn.

Za svitu prežitkov zajtrajška
chlórom vyplnia každú škáru tvojho ja.


- Kto si?


Diery v tebe odplavia popol tvojich sĺz.


Usmeješ sa.
Nevieš.
A to je fajn.





.Lobotómia duše sa podarila.




 Blog
Komentuj
 fotka
radiophonic  25. 3. 2012 12:30
Toľko irónie.
Napíš svoj komentár