Pretekajú tebou, kvapkajú, raz rýchlo, raz pomaly. Závisí to od akcelerácie tvojho chcenia, popudu momentálneho nasýtenia. Presýpacie hodiny s rozbitým dnom. Sypeš, sype, sypú, balvany a kusy povrchných vzťahov, stretnutí, vyprahnutých ľudí. Nevieš sa ich nasýtiť. Hltajú ťa zvnútra, vyhlodávajú si cestičky v tvojom srdci a ty a žiariš. Nie si sám. A to je fajn. Za svitu prežitkov zajtrajška chlórom vyplnia každú škáru tvojho ja. - Kto si? Diery v tebe odplavia popol tvojich sĺz. Usmeješ sa. Nevieš. A to je fajn. .Lobotómia duše sa podarila. Blog 23 0 0 0 0 Komentuj