Predvčerom sa ma na skajpe spýtal japonský profesor, prečo nie som VIAC vo vede. Prečo nie som zamestnaná v zahraničí na univerzite, a netvorím veci, ktorých pridaná hodnota by bola „väčšia“. Viditeľnejšia. Nedávno sa ma starký, veľmi múdry muž, spýtal, prečo nepíšem VIAC, prečo nie som žurnalista. Veď ti to tak šlo! Najlepšie slohy na gymnáziu, tak to už áno. Úspech by bol ľahký, instatný, a tebe by pri tom nechýbalo nič. (poznámka ed., iba „kontakt“?) Pre starkého je nepochopiteľné, priam ponižujúce, že jeho vnučka zahadzuje svoj talent a vyberá si „pokec s bláznami“. Môj starý otec, podobne ako väčšina v spoločnosti, neoceňuje a nechápe nuansy tejto vášne.
Čo je také super na psychoterapii?
Psychoterapia spája intuíciu s vedou. Psychoterapia je umenie, prichutené racionalitou, a pre ideačne založeného človeka absolútne tvorivá pecka, nakoľko práca sa nikdy neopakuje. Nikdy. Plus ten pocit satisfakcie za rozsvietené svetlá v tme.
Každý jeden máme svoje mantry, svoje presvedčenia, ktoré nás podvedome formujú. Ja viem o sebe len jednu vec stopercentne. Milujem rast. Psychoterapia otvára dimenziu rastu nadol. Sú to korene nás samých, jadro všetkých farieb, ktoré keď preciťujeme, žijeme plnohodnotne v každej sekunde. Kruh sa uzatvára, kruh stáva sa celistvý.
Milujem svoju prácu, nakoľko prispievam nielen sebarozvoju, ale aj rastu spoločnosti. Kráčam na jej chvoste, spoločne s pacientmi. Je to magické miesto, kde okrem pôžitku z progresu mihá sa plno tieňov. Tieňová záhrada niekedy volám to miesto, keď mi pacient dovolí prechádzať sa s ním, po jeho zakázanom území. Zážitky, ktoré sa vtedy vynoria, zhmotnia kontúry ako hra oblakov na oblohe. Prežitky, že všetci sme viac ako len podobní, a zároveň každý jeden je špecifický, a tým prispievame k fungovaniu našej planéty, k prežitiu rodu, dotyk autenticity, uvedomenie, že sme viac ako súčasť dielikov, sú neopakovateľné.
Každý jeden príbeh človeka, čo sedel v mojej ordinácii, je špecifický. Keď vidím, ako západný svet formujú mocenské a hierarchické hodnoty bez vnútornej konzistencie, ako ľudia túžobne chytajú odlesky slávy a obdivu, instantné potešenia, niekedy sťažka preglgnem, ale potom si poviem, že každý máme šancu budovať – prispievať k niečomu. Svoju osobnú zodpovednosť za svoj život a jeho náplň si nesieme každý jeden z nás, ako aj svoje falošné predstavy o sebe a pokrievkou zakryté vedomie pravdy, pravdy, akí sme.
Thoreau raz povedal: život v pravde je nesmrteľný... nemusíš sa báť zmien a náhod, ak si – jednoducho si, budeš a bol si. Nebol si ilúzia.
Netvorme si o sebe falošné nabubrelé ilúzie. (na ilúzie slúži umenie
Jednoducho buďme. Krásni vo svojej celistvosti. A teda aj škaredí, sebeckí, arogantní, závidiaci, slabí, pasívni, kariéristi... Ale svoji.
#bereal
A o tom je psychoterapia.
*
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
cos45
4. 10.októbra 2017 21:05
Kr8sne.
2
Akú máš klientelu? Neurotikov či aj "ťažšie" diagnózy (BAP, psychózy, ev. závislosti)?
3
4
Teší ma, že máš rada svoju prácu Raz by som chcela robiť to isté, ľudia majú na to rôzne názory takže človeku dobre padne, keď si prečíta niečo takéto. Nech sa ti teda v pomáhaní ľuďom aj naďalej darí.
5
@kalliopea ďakujem pekne držím ti palce, nech sa ti podarí ísť za svojou túžbou. je to dlhá a občas náročná cesta (vlastne ktorá nie je...), no myslím, že taká cesta, akú si človek vyberie vnútorne, je vždy správna a odrazí sa to v jeho pocite spokojnosti so svojím životom, pričom od typickej "úspešnej" cesty môže mať na míle ďaleko
7
@antifunebracka určite nejako áno. zároveň sa spolieham na to, že ak by som mala byť weirdo alebo vyhorená, všimnem si to, resp. dostanem spätnú väzbu od okolia a niečo zmením
Napíš svoj komentár