Nemám síce vypuklé bruško a už vôbec neviem rozlišovať medzi jemnými akosťami chutí rôznych vín.
(Pán hlavný, poprosím burgundského červené, ročník 41. Máte iba ročník 88? Nie ďakujem, neprosím, líši sa trpkou, špičku jazyka zvierajúcou chuťou, ktorá sa rozplynie v druhom dúšku...
A milujem chuťovky
Na rodinných oslavách však zvyčajne z chuťoviek nezobkám. Najprv pomáham mamke o päť minút dvanásť, s prípravou cesnakovej nátierky, ananásových chuťoviek (verte, mi ananásové sú najlepšie a ľahučkých ako pierko (ehmm... ) slaninových a klobásových, ktoré aj tak zmiznú zo stola rýchlosťou nadržaného samčeka, keď zachytí svojimi receptormi pamelu... nie, tá je stará a už nie je in. angelinu jolie. (alebo si dosaďte inú, podľa vašej chuti..
Mojej duši najviac ulahodí hrubá, zaprášená kniha, s vôňou starého písacieho stroja alebo tlačiarne. Niekedy dostávam priam hmotnú, vražednú chuť. Očami prechádzam po regáloch mojej knižnice (alebo po monitore a hľadám niečo, čo ukojí moje chúťky.. Ak po ruke nemám žiaducu potravu, dostávam sa do stavu, zvaného absťák! Trasú sa mi ruky a myšlienky poletujú ako splašená mora pri svetle sviečky. (alebo ako samček pri angeline páni!
Brázdim net, vlámem sa do rodičovskej knižnice, a stále nič... Nič!
Šialený výraz v tvári, červené žilky, tie malé hadíky, kĺzajú po mojej rohovke...
Čo teraz?
.
.
.
„V tejto tragickej situácii neostáva nič iné, len si dať Deli...“ poviem a s (ne)chuťou zahryznem do čokoládovej tyčinky...
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
14. 2.febuára 2008 13:38
Krásne napísané, moc sa mi to páčilo, celkom som sa do toho vžila a asi si idem spraviť hrianku
2
pacilo sa mi to a asi si teryz siahnem po knihe! bo ich aj ja milujem
3
Pekné, ja tiež milujem knihy a občas zažívam aj také pocity ked nemám prístup k mojej oblúbenej duševnej potrave
Napíš svoj komentár