Schovala som na jar
Do skrine
Zababušila do kabáta
v ktorom si ma tak často objímal
Bude im tam dobre.
.
Keď prvá vločka dopadla na zem,
odniesla som kabát do čistiarne.
Svietill nahotou.
Samotou.
Novotou.
Vykročila som po ulici
a z kabáta letmo zaviala vôňa
ošúchanej spomienky.
Vdýchla som ju a usmiala sa.
Pochopila.
Aj city sa dajú recyklovať,
stačí použiť tú správnu aviváž.
Napenený čas.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ten kabát nebol už ani jeho ani jej. i keď ho nosila ona, tvrdošijne voňal jeho vôňou .
nenašla novú aviváž.
zomierala.