Marcipánová jeseň

-Cvak.-

Škovránok zrazu prischne na oblohe.
Deti, hrajúce sa na ulici, zamrznú v pohybe.
Veľká lopta s červenými bodkami visí vo vzduchoprázdne.

Poobzerám sa zvedavo po okolí. Funguje to. S nenápadným úsmevom siahnem do tašky a vezmem štetec, taký ten veľký, s mäkučkými štetinami, kúpený v oranžovo-fialovom dome s tabuľkou „Umelecké potreby u Vincenta“. (Predal mi ho ozajstný Vincent, s dlhými bielymi fúzami a iskričkami v očiach)

Opatrne ako mačka sa vkradnem do cukrárstva, dávajúc si sakramentský pozor, aby som sa niekoho nedotkla a nezmenila náhodou jeho osobný tok udalostí. Pri pomyslení na paragraf o zasahovaní do chodu dejín fotografovaním, odmeňovaný pokutou Najvyššieho rádu Červeného jazveca, sťažka preglgnem. (Jedná sa o triviálne zhorenie v purpurových plameňoch za pomoci ťažkých múk, a to si bohužiaľ nemôžem dovoliť.)

Uau... V cukrárstve si idem vyočiť všetky moje oči. V policiach ležia cukrovinky od výmyslu sveta! Neskutočne príjemným spôsobom rozptyľujú moju pozornosť. Nesmiem zabudnúť, že nemám toľko času, ako by som chcela. S ľútosťou zaženiem do temného kúta (kde stále provokuje, mrcha jedna) myšlienku ochutnať lahodný kozoroží roh namočený v mandľovej čokoláde. Prechádzam sa pomedzi regály a zrazu.. Mám to! S ukoristeným balíčkom rýchlo vykráčam na ulicu. Pohľad v letku zaostrujem na vysokú siluetu, stojacu v parku.

Našla som ťa. Stojíš tam, s ústami jemne pootvorenými, akoby si práve išiel povedať „ahoj“.
Tváriš sa nedočkavo. Asi si čakal na tú svoju „Sarah“, s ktorou sa vláčiš dennodenne po škole.
Zamračím sa. Sarah ťa už nebude obťažovať, o to sa postarám.

Roztrhnem vrecúško a bledožltou marcipánovou polevou detailne oblejem tvoj obrys. Natriem štetcom každý záhyb. Slnko na oblohe odvádza svoj diel práce výborne, páli, a ja pozorujem, ako farba zasychá a postupne nadobúda tvrdšie a pevnejšie kontúry.

Už sa nestratíš.
Neujdeš mi.
Si teraz chrumkavý a tvrdý.
Si moje marcipánové srdiečko.

-Cvak.-

Krídla škovránka zatrepocú a on bezstarostne odlieta do diaľav.
Deti mierne omámene zažmurkajú. Malý chlapček v okuliaroch sa poškriabe na nose a na sekundu sa začuduje... čo to bolo? akoby som odpadol... avšak ďalej nič netušene pokračuje v hre.
Veľká lopta s červenými bodkami dokončí polkružnicový pohyb a dopadne na lístie v parku.

....

A ja, keď budem stará, hojdajúc sa na prútenom kresle, občas pozriem na poličku, kde tróniš. Tak pekne sa na mňa pozeráš. Chceš ma pozdraviť, ja viem... Marcipánové veci však predsa nevedia hovoriť. Odchlipnem si z mätového čaju a spokojne zaspím pri pukote zeleného ohníka v mramorovom krbe. V dome zavládne ticho. Po chvíli ho však narušia tichučké kroky, akoby... vílích šľapají.

Avšak, nie sú to víly. To len v hlave mi skacká a tancuje myšlienka, že si môj.

Stále.

A budeš.

-Cvak-

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu