Ničím nerušený,
Topiac sa v myšlienkach,
Zahĺbený,
Do plachého ticha.
Lúče slnka, dotyky farieb,
Hľadajúce cieľ.
Explodujú v zreničkách.
Oslepený krásou,
Trpel...
...Duševná očista...
Nádej hľadal,
samoty vykúpenie
Vnímal len trpké,
Zlo tkajúce utrpenie...
...Svetom kráčať sám...
Nikdy sa on nedozvie,
že život položila,
Na striebornom podnose
hlavu sťatú skryla.
A tak len pláva-
V melancholickom mori.
Sklamanie a túžba
hladkajú mu nohy, ruky,
vpíjajúc sa, sťa vyprahnutá zem
mieria do srdca...
Takej ako on-
NIET.
A Ona
Polievala kvety.
V záhrade.
Oslepený,
zlomený samotou,
Pokrčil a odhodil záhradu.
Odkráčal preč...
Stála pred ním. Nepochopil.
Báseň
Komentuj
6 komentov k blogu
1
caku
6. 2.febuára 2008 09:11
och...ved ta tema je hrozna
2
nejde o temu ale o basen akose urcite by sa naslo nieco krajsie ale pekna je
Napíš svoj komentár