Túžim vyjadriť svoje city
Sťa básnik,
hladkajúc perom papier.
Dravá i slastná nádej nekonečna
vyráža na cestu,
z mojich pier.
Zlomenina duše, pichajúc tŕne
Hlbšie a klzko preniká
Ten fragment momentu, vrhajúc tiene
Vykresal nové pravidlá
Smaragdové otázniky vejú povetrím
Hadia sa, zapletajú, spájajú
Sťa hádanky života nedospelých
Riešenie zrkadliac, hľadajú
Poškvrnená vlastnou špinou
Je zbytočné kúpať sa v Pompejách
Nestane sa nikdy žiadnou inou,
Čistota zmýva ju vo vinách
i
...vo vínach.
Romantik nazve to osudom
Realista sa zamyslí
Môžem ti klamať
Pocitom?
Dotykom?
Pohľadom?
Dva kusy jednej bolesti
minulosť zabodla trám.
Myšlienka nádeje oprostí
Spojí raz silnejšie
v radosti
trpkosti
Večnosti...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
ratsanares
1. 6.júna 2010 23:16
a teraz kam?
4
Kopec slov, ktoré tam vôbec nemusia byť, aby aj čitateľ mohol rozmýšľať, nie mu všetko podkladať pod nos.
Napíš svoj komentár