Keď som si kupovala mobil, vybrala som si podľa toho, ako na ňom znelo „over the rainbow“. Mala som tú pesničku velmi rada, mohli ste ju počúvať kdekoľvek a nikdy by sa vám nezunovala. Neskôr, keď som si ju nastavila ako budík, nemohla som vystáť ten zvuk gitary na začiatku.

Niektoré rána nie sú také, ako keď ste mali šestnásť, nemuseli ste sa rozhodovať, iba ste vstali s vankúšom odtlačeným na tvári. Nikto vám nepovedal, že staviate vzdušné zámky, je to predsa normálne, keď máte šestnásť. Niektorí ľudia, ktorých ste spoznali vám vzali ideály, preto nepotrebujete nikoho vyhľadávať a samotu máte celkom rád. Občas zjete aj horkú čokoládu, ak nieje iná. A ľudia s komplexami vám vždy radi podkopnú sebavedomie.

Keď som smutná, myslím že to tak bude navždy.
Neexistuje príjemná hudba, spánok, ani svetlo ktoré by môj smútok zahnalo. Niekedy sa mi to dokonca celkom páči, veď človek od malička vyhľadáva zuby, ktoré ho rozhryzú na malé časti.. Mám pocit, že ma nikto nedokáže ničím prekvapiť a že ak spravím čokoľvek, nikdy to nebude také, ako si to ľudia predstavujú.

Dnes mám pocit, že každý človek, ktorého poznám, by bol šťastnejší s niekým iným než so mnou.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
johnysheek  22. 6. 2011 21:14
feelings
2 
fotka
notyou  23. 6. 2011 12:48
pekne napísané
3 
fotka
ejay  23. 6. 2011 13:22
poznam ten pocit
Napíš svoj komentár