Pocítil, akoby ho jedom otrávila. Nezniesol to. Neexistovalo antidotum. Žiaden liek. Jed sa mu dostal do žíl a koloval celým jeho krvným obehom. Ten jed mal aj názov.
Pomsta a nenávisť!
Dva v jednom! Preto bol silnejší ako doslovné jedy, na ktoré doktor podá medicínu a za pár hodín, dní, je človeku lepšie. Tento jed však ničí telo nielen fyzicky, ale ničí predovšetkým dušu, myseľ, otrávi a pohltí všetko, čo sa dá. To všetko v tomto prípade znamená srdce! A v jeho prípade, už tak čierne a tvrdé srdce!
~~~
Sivasté oči, ľadová farba, to áno, avšak plná rôznych emócii, tie sa búrili v jej pohľade. Zazrela do nich zas. Mala chuť sa rozplakať. Niečo v jej vnútri bojovalo.
Bitka hnevu, nenávisti, smútku, nešťastia a nespravodlivosti. Vojakov bolo málo, ale zároveň kopec.
O čo bojovali? Alebo s kým?
Žeby s tým svalom v hrudi, ktorý pumpuje krv do celého tela?
Svetoznáme vety: Choď za svojím srdcom! Počúvaj ho, ono ťa dovedie k šťastiu!
Skeptik by avšak riekol: Čo je práve šťastie?
Túžiť po úplnej rodine? Túžiť po láske, kde o vás vlastný otec nemá záujem?
Nie, to nie je šťastie! Také šťastie nikto nepotrebuje!
~~~
Čo je to nepredvídaná udalosť? Ako na túto otázku laický odpovedať?
Proste udalosť...
Očakávame niečo, nestane sa.
Nepredvídame, stane sa.
A či v jej prípade, bola to vlastne tá nepredvídaná situácia?
Strach vysielajúci na všetky strany, volajúci temnotu k sebe mohol za to. Obava zo zakázaného činu, priťahujúca pozornosť stien, múrov, tieňov a príznakov. Tieto dva neovládateľné pocity, mali na svedomí príchod, áno, presne tieto dva pocity, privolali k sebe pána, za ktorým poslušne ostáva jeho čierny tieň, bdie a nejde ho uspať. Stráži a čaká za rohom, kým sa ozve v pravú, no pre dotyčného, nečakanú chvíľu.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.