to dáva logiku, že?
Ale keď to raz nejde, tak to nejde.
Prvým krokom malo byť dať si do poriadku rodinné vzťahy. to môže byť dakedy dosť problém. Zvlášť vtedy keď nepoznáte väčšinu svojej rodiny. a to som ani nevyrastala v decáka a aj tak sa nemôžem dostať ani cez otca.
Takto aby som zas neklamala, máme kontakt ale skôr ako dvaja ľudia čo majú spoločného známeho a tak sa zo slušnosti zdravia. Náš spoločný známy je môj brat, teda otcov syn . Zdá sa to zložité? Tak to ešte nejdem do detailov.
Takže, ozvala som sa mu a teraz čakám na jeho reakciu. Drže mi palce.
Druhým krokom je založiť rodinu s mojim partnerom a otcom môjho dieťaťa. Má to však háčik. Aj keď sa milujeme a našou prioritou číslo 1.je žiť v jednej domácnosti, schádzať sa pri večeri ako rodina. On sa nenachádza na Slovensku. Ak totiž chceme existovať, potrebujeme na tú existenciu finančné prostriedky. A tie nám on zabezpečuje zo zahraničia. Takže náš syn musí fungovať bez muža v domácnosti, čo naňho nemá dobrý dopad. Však ktorému mužovi nechýbal v jeho detstve otec?!
Tretím krokom by malo byť odpútanie sa od matky a s tým spojené začatie života v jednej domácnosti len s mojim partnerom a mojim synom.
No roky by som na to mala. Aj vlastné dieťa mám. No mama je závyslá od môjho finančné prijmu. Napriek tomu, že pracuje nevystačí si. A ja by som si bez jej pomoci tiež nevystačila. Takže kde hľadať riešenie?
A ešte ako sa má človek cítiť dobre a snažiť sa byť pozitívne naladený, keď aj o to málo čo má ho neustále pripravujú ostatní členovia rodiny, ktorí nad takou hromadou nešťastia ako som ja stále dokola krúžia a snažia sa z každej strany odtrhnúť si čo najväčší kus?! a to bez úplnej hanby alebo ľútosti.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár