Osoba číslo 2: brat švagrinej, ktorá je sestrou mojej tety
Osoba číslo 3: krstný syn ženy, ktorá je sestrou môjho otca
Osoba číslo 4: JA.
Dobre, jednoducho moja vlastná komp(l)ótová rodina. Myslím, že každý má tú svoju. Správne sladký, kyslý, či až horký komp(l)ót. U niektorých aj skysnutý alebo nebodaj splesnivený. Taktiež môže byť jahodový, malinový, ale aj slivkový či egrešový. Niektorí radšej uhorky na kyslo, čalamádu alebo lečo, baranie rohy alebo nakladané kukuričky. Dle chuti, dle libosti!
Predstavím vám jeden komp(l)ót! Sú správne naivné, správne svojské, so svojou pravdou, s aj bez životnej reality, konzervatívne a s názorom, že ak poviem čokoľvek - netuším o čom rozprávam. Predstavujem vám jeho, ju, ich syna a mňa už poznáte.
Dnes to nebolo inak. Keď sa rozhodlo, že si na večeru spravíme niečo dobrého a poverený tým bol ich syn. Keďže si nevedel rady, aké ovocie vybrať, spýtal sa jej. Ale ani ona si nevedela dať rady, tak sa spýtali jeho. A keďže jemu to bolo jedno - tápali. Potom si ich syn nevedel dať rady zo šľahačkou. Ako sa to len robí? Nevedel. Spýtal sa jej - nevedela. Spýtali sa jeho - vraj to majú nejako spraviť. Zúfali si.
- úprimne, vedeli by ste si predstaviť byť v takej situácií? Ja som im oznámila, že si neprosím.. aj ma prešla chuť a odišla som.
Po 10. ďalších minútach zúfania si ju napadlo, že by mali zavolať mňa! Veď ja to predsa zvládnem. Nechali ma teda predstúpiť. Ubehla pol hodina od prvotného nápadu. Pri ich prosbe o dokončenie som sa spýtala, koľko ľudí ešte sa bude podieľať na príprave toho jedla, či vôbec niekedy bude hotové a či to 3ja nezvládnu. Bola som samozrejme hnusnejšia, ostrejšia, parádne som pretočila očami, otočila sa a odišla preč .
O 15 minút neskôr. Šla som do kuchyne umyť riady - sľúbila som to mame asi pred hodinou. Ešte stále tam stáli nad 4 mištičkami (áno, 2x som im vravela že nechcem). Čakala som neviem akú parádu, keď už na tom 3ja ľudia PRACOVALI takmer hodinu. Miesto toho tam bolo tak max 1 cm čučoriedok a na tom taká kopa šľahačky (tej pravej z krabičky), že by mi bolo zle už aj z polovice.
Po ich prekvapivom zistení že nechcem, si rozdelili moju časť. O asi 10 minút neskôr, keď sa snažili to posypať grankom a rozhodnúť sa, ktorá miska patrí komu, som ich vyhnala všetkých z kuchyne a konečne umyla riady.
Ja viem, že tento komp(l)ót na prvý pohľad nemusí vyzerať tak hrôzostrašne, ale dajte tomu hodinu a nič-netušenie ako postupovať. A samozrejmé je mi jasné, že aj ostatní máte doma svoje vlastné komp(l)ótové bláznovstvá. Možno nie len na jednu malú sladkú pochúťku, ale fajné 5 litrové zavaráninové fľaše z kyslých uhoriek.
Len som sa dnes chcela podeliť s týmto komp(l)ótom - aby sa bolo na čom zasmiať, aby sme zistili, že stále to nie je tak zlé ako to vyzerá a jednoducho lebo preto A keď tak, napíšte mi vaše vlastné komp(l)ótové bláznovstvo - nech sa cítim lepšie
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
pershing363
26. 7.júla 2012 01:15
fajn zazitok
Napíš svoj komentár