Rozprava o pohybe

Hlavu mal opretú o sklo, o studenú zarosenú okennú tabuľu. Cítil na čele ľadový chlad okna, ktoré sa mierne triaslo, keď vlak prešiel cez nerovnako veľké alebo inak nepravidelné staré koľajnice. Cítil každý náraz, akoby sa svet zatriasol. Jeho jedinou prácou je čakať na konečnú stanicu a toto nekonečné čakanie akokoľvek spríjemňovať. Pozoroval polo privretými očami cestujúcich, ľudí, ktorí takto cestovali často. Možno každý deň volili práve tento dopravný prostriedok ako spôsob zabezpečenia plynulej prepravy. Rád sledoval takýchto ľudí . Vždy, keď sa mu naskytla príležitosť , nenechal si ujsť aspoň letmý pohľad na spolupasažierov. Do hlavy mu pri tom nevedomky a spontánne vnárali dlane plné myšlienok. Rozmýšľal nad životom, ako takým. Aký život majú takýto cudzí ľudia? Ľudia, pochádzajúci z malých dediniek roztrúsených po okolí. Tajne, niekde v duši by veľmi rád žil na dedine. Staral sa o svoju farmu a filozofoval. Je presvedčený, že život svoju tvár ukazuje naozaj vo veľmi prívetivej podobe práve tam. Je tam tá ešte novým svetom nerozhlodaná dobrota , ktorá často krát chýba nám ľuďom veľkých miest. Z týchto ľudí to vyžaruje. To je jeden z dôvodov prečo rád cestuje vlakom.

Tento vybásnený život , život ľudí vo flanelových pásikavých košeliach s fúzikmi a navlas rovnakými tvárami porovnával so svojim životom. Bol s ním spokojný ,no len keď sa tak zamýšľal usudzoval, že došiel na hranicu, od ktorej sa musí odraziť, inak na nej ostane stáť. Už dávno zistil , že ho neuspokojuje to isté trávenie piatkov v Krčme , ktoré bolo viac-menej jediným vytrhnutím zo stereotypu povinností. Mal tú Krčmu rád. Je to fajn miesto, kde kedysi chodieval veľmi rád, ale teraz to akosi nestačí . Názory sa menia a dokonca aj stereotyp, dlho strážený a budovaný už nestačí. V takýchto úvahách usúdil, že život je neustály pohyb. Panta rhei. Všetko plynie. Jeho mladistvé rebelanstvo ho momentálne z roztopaše núti zamýšľať sa nad takýmito vecami .Neuteká od problémov , neuteká od ničoho. Jednoducho chce cítiť pohyb. V pohybe sú skúsenosti, nové tváre ,príbehy , nápady. Raz počul , že ľudia sa delia na tých , ktorí hromadia majetok , alebo skúsenosti. Je dobré hromadiť skúsenosti a múdrosť. Múdrosť a skúsenosti sú dve stránky jednej mince. Skúsenosti sú reálnym aplikovaným múdrosti a vedomostí. Toto robí preňho pohyb zvlášť atraktívnym. Nejde len o pohyb fyzický ale skôr duchovný. Snaží sa v rámci možností zbierať skúsenosti. V žiadnom prípade nie nútene , nasilu , ale tak ako prichádzajú. Je dobré striedať ich s obdobiami bez pohybu, tých je viac. Ako mladík, nemôže len tak utekať od svojich povinností ,ale robí čo môže. Teda v týchto obdobiach pokoja si myšlienky triedi. Filozofuje , venuje sa umeniu a navštevuje Krčmu. Aj tam je raz za čas pohyb , ale len zdanlivý, prchavý.

Tieto a iné myšlienky sa mu rojili v hlave pri pohľade na pár neznámych ľudí sediacich vo vlaku. Dodali mu pocit dôležitosti , pocit lovca skúseností . Pocit , že naozaj žije. Tento krátky výlet vlakom stačil. Stačil na vytrhnutie z reality. Vlak svojimi kolesami odpudzuje realitu a on sa cítil ako v inom svete. Svete, kde čas stojí a on má možnosť beztrestne sedieť a vychutnávať si jazdu , prírodu rozliehajúcu sa za oknami. Je v inom svete . Až kým : ,,Pane, máte lístok? ´´ ...


Zažili ste už takýto pocit? Pocit POHYBU?

(samozrejme , že ten lístok mal)

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu