Po pocitoch
A kostiach,
Pravdy v mýtoch,
Fráza ruku podáva.
Blízko a bližšie,
Až celkom ku koncu.
Úsmev, klišé ,
Pred bodkou , zapísaná za bodku.
Našla sa tam ,
Odkiaľ odchádzala , ba odišla.
Do západu slnka
Pravda slnkom vyšla,
Zase tma.
Do koreňa skutočnosti,
Do splnených skutočností,
Ponára sa a ryje,
V rýdzosti hnije.
A s pravdou keď zápasila,
Bolo to krásne , čarovné,
Na zápas časom nie je sila,
Tak pozerá sa súperovi do očí.
Nevie sa dívať
Na svoje nahé hriechy,
Hriechy jej bdelého ja,
Dotýkať sa tela,
Proroci porážky v pozore stoja.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár