Postavím sa pred zrkadlo,
Budem hľadieť naň hodiny,
Vidieť obraz,
Dlhý čas ho pznám,
Do hĺbky tak priehľadný.

Znehodnotený márnivosťou klamstiev,
Poznačený potom samoty,
ako vždy malý,no v plnosti,
len v očiach anjel,
jazvy výčitiek.

V priesvitne pravdy,
Priezračnej spovedi,
Chýbajúce časti kože
Odkryli všetky krivdy,
Ktorých tiene nemiznú.

Postavím sa pred zrkadlo ,
Zoberiem nožnice,
Budem strihať vlas po vlase,
Hľadieť na padajúce roky,
Až kým nenazriem pravde na dno,
Až to bude nahé priznanie.

Vyzlečiem si šaty
Zašpinené bruškami prstov,
Obyčajným pohľadom,
Nenávisťou neprajníkov.

Sklo rozbijem,
Náhlivo to robím,
Spočítam črepy života,
Pozbieram cenné kúsky,
A na obraz zo zrkadla si spomeniem,
Potom ho navždy zahodím.

 Báseň
Komentuj
 fotka
ambracierna  1. 3. 2009 11:48
zmeníš sa a zabudneš.. tak treba
Napíš svoj komentár