obzrie sa po tebe
noc krásna,
a pohladí ťa
ľahkým dotykom svietivých prstov
ľahunkým závanom
levanduľových závesov
keď do nich z otvoreného okna prúdi vzduch a oni sa nadujú
a ľan sa obtiera o steny, o okná
z otvoreného balkóna dnu vženie listy, lupene kvetov čo opadali z večera
a ty sa prebudíš v spratých bielych, tenkých obliečkach, kryjúce ľahký letný paplón.
ó únava z horúčavy;
a sladkastý nálev z črepníkových byliniek,
jemná aróma ranného pressa z bytu nad tebou
z modrej kuchyne s bielymi okenicami
s čipkovanou záclonou, starostlivo naškrobenou
a veselý štebot vtákov z ktorého sa dozvieš že je modrá obloha.
si šťastná, vystieraš sa v perinách a si tak ľahká...
rýchle kroky, obrubník, ladné klopkanie zdratých oxfordiek po dlažbových kockách
náhliš sa
horúci deň
horúci vzduch
na čele sa ti pod dobnými medovými kučierkami perlí ľahký pot
ten istý si steká i jamkou na krku kde sa vlasy strácajú vo svojej lesklej tôni
bavlnená sukňa sa ti rýchlymi pohybmi elegantných nôh vlní
v kvietkovanej búzke sa ti hrudník dvíha a klesá
chodíš rýchlo
dýchaš aj ústami
slnko sa ti opiera o chrbát
cítiš teplo, cítiš tú páľavu a na hrboľčekoch chrbtice cítiš pramienok
zlatisté vlny za tebou poletujú a svetlé oči sústredene žmurkajú do svetla
vieš že tento deň je tvoj, vieš, že slnko svieti len pre teba,
pekárovi spadol košík rožkov pre tvoje hojdajúce sa prsia
a ty len náhliš sa ulicou hornou
ulicou bočnou
potkneš sa
nepadáš,
zadrží ťa muž
v stredných rokoch
nevšímaš si ho
bežíš ďalej
jeho utrápené tmavé oči ti nič nehovoria, nedotýka sa ťa jeho úsmev pokrútených pier a vybrnkaných prstov
nie
náhliš sa
tešíš sa
v mysli sa ti rozvidnieva
si krásna
rýchlo kráčaš ďalej, neobzeráš sa
žne ťa cieľ
schody
prebehneš ich a necháš po sebe ozvenu
skočíš do takmer rozbiehajúceho sa metra, tam sa zastavíš, vydýchneš
pôvabne si čelo pretrieš bielou látkovou vreckovkou
spodnú peru zasunieš pod hornú a fúkneš si do výstrihu
napravíš si sukňu a držíš sa tyče
a cesta je dlhá
vystupuješ
a muž v stredných rokoch
takmer zasa padáš a on ťa opäť zadrží
tentoraz pevne
a ty sa na neho pozrieš
usmeješ sa
poďakuješ
a on ostáva zamilovaný a ty utekáš ďalej
všetkým im prekĺzaš pomedzi prsty
nechávaš ich v platónii
ty utekáš len k tomu jedinému
tomu s hnedými očami
perami
hypnotizuje ťa jeho existencia
omamuje jeho vôňa
vábi jeho pohľad
srdce ti trieska v drobnom hrudnom koši
a spokojne sa mu hodíš do náruče
pobozkáš ho vtáčim pôvabom
je večer
slnko utícha
vzduch chladneje
a ty sa mu oprieš o plece
a ďakuješ Yannovi že ťa stvoril na svojej klaviatúre
malú
nežnú
spokojnú.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár