čierne stoly 4

sú dni.

touto vetou som začala už tri blogy.
všetky sú s rovnakým nápisom.
a moje čierne okrúhle stoly sa točia zasa.



pocit prázdna, neistoty, čiastočne preplnený šťastím ktoré vyprcháva v slzách z očí.
a potom zasa príde ako krásna hrejivá spomienka a okrem úsmevu zasa polievame kolená slzami.

sú dni.
takéto.
zasiahne to nič, možno vám aj ráno bolo dobre, ale postupne sa to zničí, postupne vám to skazia ľudia, alebo si to skazíte sami, urobíte nejakú hlúposť, nejakú fatálnu somarinu, alebo začnete myslieť.
to tiež vie zrážať na zem, viete ten pocit ako myšlienky plynú a prechádate od jednej k druhej, od druhej k tretej a plodíte samé zlo v hlave, zalievate klíčky smútku z ktorých sa rodí taká škaredá vec zvaná ľahká depresia, náladová, taká na pár hodín.

zajtra bude lepšie.
samozrejme že bude.
vždy je nakoniec lepšie.
nikto z nás nieje taký smoliar.
ale práve teraz je zle.
je tak strašne zle že sa nám nechce dýchať a predsa dýchame.

viete, ono, je správne nič neočakávať, ale nádej je v každom. nepriznaná, zatlmená, utajená, pošliapaná, zapadnutá prachom.

je tam.

a tak je zasa takýto večer, takýto deň čiernych stolov, deň kedy pozeráme vôkol seba so zvrašetným obočím vzdycháme a myslíme na to že teraz je zle, zajtra bude lepšie ..... ale hádam to bude všetko dobré.

bude...



ale až zajtra.



___________________________________
Z neurčitých důvodů
přejít práh,
místo duše zrezlý plech,
na srdci prasklý steh
a prošlou solí
pocukrovat oceán
a pak v tmách
parfému slova nic
cítit vůni ze střelnic

A už jen chvíli být loňský sníh
a řvát v mlčení
jako pouhý klam
jít bůhvíkam






( krátko, bez nejakej pointy. to nič. )

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu