vlastne neviem či je ráno.
ťažké búrkové mračná ma od včera mätú, neviem či je noc,či je deň, je stále tma.
chceme spať.
unavene sa natiahnuť na priveľkej posteli, zakryť vychladené telo priveľkou perinou, ležať s hlavou položenou na zelenej plachte, v jednej ruke zvierať hrnček s kakaom a len tak pozerať do okna až kým nám spánkom neklesnú viečka.
pozoroval som ťa ako spíš
lebo viem že si nesnívala o mne
vyfajčil som tisícky cigariet
a dúfal že sú aspoň dva tri spôsoby
ako by som ťa odnútil aby si ma milovala
a nie aby si snívala o niekom inom
a filmy na tvojich viečkach
sú odrazom teba samej
dnes ale svitá
obloha je ešte trocha rozpačitá
hmla stúpa z lesa, vidím ju ako z údolia prebehá na kopce a tam sa rozplýva s úsmevom do svetla.
míňame pouličné lampy
prechádzame okolo nich a ony sa ako prelúdiá vyparujú ako keby tam nikdy neboli.
ďažďové kvapky okolo teba padajú, zahrmí, udrie blesk
prstami si prechádzaš po unavenej šiji stuhnutej nevoľou od trhavého spánku
teplá koža, pod ňou pulzujúca tepna.
všetko tak živé... tak čerstvé...
všetko žiada dotýkanie
počúvam ťa dýchať
pretože vtedy nič iné ako pohyb tvojej hrude neexistuje
v podvedomí počujem ten trhavý pocit
toho že nás nič nespája
obaja sa predierame cez pohyby k sebe
lebo sme každý inde
a ten film na tvojich viečkach
nie je mojím odrazom...
všetko sa to zdá byť preč
ako kolesá behajú po koľajnici
tak sa ti pred zavretými očami mihajú obrazy, predstavy, spomienky... túžby...
odrážaš sa mi v predstavách
v rohu skiel okuliarov
v odrazoch skiel
v odrazoch
od.
raz.
och.
och.
I want to be your movie
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
l1me
1. 6.júna 2013 10:59
zaujimave
Napíš svoj komentár