Drumroll

vyplazujem ti jazyk
" neprovokuj" hovoríš a potom úsmev .
a ja otočím hlavu a vyplazím ho do prieku.
videl si to?
nevidel?
zatvárala som oči.
aby mi z nich nelietali blesky a neožarovali celú ulicu. tma všetko lepšie tieňovala a úkrývala ( napríklad roztrasené dlane)
a mraky držali dážď nad touto cestou
a ja som si nakračovala dozadu, tebe oproti a ďalej som sa na teba usmievala
sníval si, alebo si mal len zavreté oči?
nervózne som žvanila o všetkom čo mi padlo na rozum aby som sa vyvarovala stresu ktorý ma sladučko obklopoval, ochromoval a pomaličky som padala-la-la-la-a
sedíme
ukazuješ mi nejaké triky vo fotoaparáte a ja sa len usmievam, uhmkávam, híkam, uškŕňam sa a myšienky mi od fotoaparátu odbiehavajú doľava , na špicaté kolená, na ruky, na ústa, na vôňu, ktorá ma choro objíma, áno nechcem si to priznávať, ale som lapená.
v hlave mi hučí dážď ktorý teraz už dopadá na tváre
hučí tam bubnová znelka.
viete taký ten drumroll napätia, ako keď sa niečo stane.
a ono sa to potom stane
taký ten ohňostroj na nový rok
tie čo tak najprv vyletia do neba s pískaním a potom vybuchnú a rozprestrú sa po celej oblohe a znejú na nej, nechávajú tam odtlačok, taký aký si ty zanechal na mojej tvári, na mojom uchu, na mojom krku
a bledé steny dookola
čokoládový krem v kútikoch
a potom tie varené brusnice v mandľovej mrveničke čo si mi podával na lyžičke
ostro-sladko-kyslé?
" opíš mi tú chuť" a ja som zrazu nevedela, čo si sa ma spýtal, len som zaregistrovala pohyb úst, a tlmený zvuk.
a takto sa mi miešajú myšlienky a spomienky, a obrazy v hlave pletú sa, miešajú sa, ale sú tam, ničia ma, drvia, a hladia
a hryzú a obijímajú a bozkávajú
takým tým vtáčim bozkom, ten jemný, ľahúčky, taký ten nevinný čo si pamätáte stále a stále a chcete ho ešte ešte ešte a on sa vám vysmieva celou diaľkou.
celým časom.

and i'm so unsighted, still i pray you'll hold back your escape....
yeah we still got time
and in my mind these bends could be steered straight...
as these waves crash against the highway cliffs,
i'm so scared they'll flood me where i sit...
well the roads, they change to waterways...
they never carry home

a potom ten dážď začal padať dolu
zmáčal nás
a ja som sa hrala na film
otočila som tvár do neba a potom som ti to prekazila.
stĺpy
schody
zastávky
autobusy
zbížili
oddelili

ako tá električka pod ktorú som skoro vletela
ale tvoje ruky ma od nej zachránili skôr ako som dala nohy na koľajnice

aj tak som po tom musela ísť spať.

_______________________________________________________________________
( nie je to nedokončené, ani nedopísané, je to len zmätená potreba uchovania)

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu