Dýchame orgován

Na komodu som položila bielu vázu s odtrhnutým orgovánom.
Vedľa komody na stôl som položila dva poháre. Jeden veľký zelený so zelenými kvetmi a druhý biely s červenými bodkami.
Navzdušnila som perinu, jej levanduľový závan sa rozplynul v izbe.
Mám záľubu v pchaní levanduľových kvetov do posteľnej bielizne.
I do vankúšov.
Do zásuviek so šatstvom.
A naraz so spomínam na
medovú vôňu sveta vtedy čo som šla ulicou. obitá ceduľka na konečnej bráne sa hlásila k číslu 78 a ja som vedela že i v tej vôni má prsty Yann.
to nič.
sadla som si za stôl, pozbierala sedmokrásky čo mi spadli z hlavy a zamotala som si ich nazad do vlasov.
Poháre sa naplnili zeleným čajom s medovkou.
pozrela som do okna, zvedavo, spolky na cestu.
tam niekde si bol.
tam niekde za tými horami, bolo ich sedem.
i za tými dolami, tých bolo však osem.
akoby to bola rozprávka, piesok sa vylial zo sandálov a voda sa zosypala z podčrepníka.
orgován sa zasmial a takto mi pošepkal
" pole sedmokrások, višňová aleja
dnes v noci to budeme zasa len ty a ja"
nie nechcela som.
kufre pri dverách, modrý sveter na háčiku.
dva poháre.
čakala som na teba a prichystala som ti čaj.

biela pivonka
modrá nevädza
zelený kabát
hnedé oči
vítam ťa, cudzinec, si zďaleka?
tam z krajiny RAJ
tam z tej kde sa slnko vyčnelo tak dovysoka, že chytiť ho vieš len ty.
tam kde ideme hore ulicou, dole ulicou
a len
ruka
v
ruke
dýchame orgován.

 Blog

21 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu