krabicu lások
v nej len pohúžvané papiere, pokrčené obaly zošitov, ústrižky lístkov, vstupeniek do kina, pár
možno špinavých
vyblednutých
spomienkových kresieb.
tu hľa.
oko, tvár, úsmev, ruka, staré lízatko.
červené, posypané štipľavým cukrom, malinovou šumienkou, ktorá jazyk vyštípala, keď ste ho lízali.
usmievam sa a už ma ani úsmev nebolí.
moja tvár si naň zvykla.
i keď ním pretečie pár sĺz z večera, ktoré moje dojatie prehltlo a oči sa mi ešte viac nepatrne zachveli.
na úsmev som si privykla, je mi taký prirodzený.
šťastie rozliate žilami.
tak ako bolo vtedy mohlo byť úplne inak.
mohlo, ale ja som rada že nie je.
roky prešli.
odišli ako špinaví tuláci
ktorých stretávame denne na uliciach
otáčame sa za nimi a ohŕňame nosy
a oni odchádzajú ako tie roky.
tie roky plné trpkých chvíľ, smutných nocí
v starej košeli objímajúc si kolená, hojdajúc sa na posteli, pozerávala som von oknom a hľadela, čakala, dúfala, snívala, modlila sa za to aby raz som mohla byť jednou z tých kvetinových vôní, ktoré sa s ľahkosťou kolibríka votrú do mysle a nevieš sa ich zbaviť celé dni, hodiny, mesiace, a srdce ti po vôni túži ...
chcela som byť mramorovo-ružová, béžová a pritom modrá, ľahko zelená a zvodne čierna, taká lístkovaná, chcela som mať tie ruky, žilami jemne cizelované, a dlane pretkané rozetami dotykov
príjemné a moje. teplé, jasné, jedinečné dlane a do nich môžem skryť aj tvár.
tak ako piješ mlieko a jemne ho vychutnáš.
jeho jedinečnú chuť, pošteklí ti podnebie a ľahučko sa vyleje cez jazyk do hrdla, a ty len stonáš od chuti a potom si oblížeš jemné fúzy ktoré ti narobil biely hrnček s bodkami.
má ma rád
nemá ma rád.
má ma rád
nemá ma rád..
a tak dokola, až dokým nezapadne slnko.
vyberieš spomienky a len si ich prezeráš.
všetky ostali zavreté v krabici na lásku.
v papieroch.
listoch.
snoch.
zobrala som zápalky a celú ju podpálila.
netreba mi papiere ani listy.
ony neobjímajú.
ony nebozkávajú.
nenechala som v nich ani pol svetielka.
modré svetielka, nechávaš v nich dušu, a tá moje nie kúskom
ale celá.
ostala niekde tam
tam .... tam
viem kde.
vrátim sa po ňu.
už čoskoro...
pod rúškom noci
vzala som bledé nožnice
ostrihala ti vlasy.
ktoré si mal dlhé keď sme sa prvý krát stretli.
a ty si mi povedal že som urobila dobre.
a bozkával ma až do rána...
až do mihotavého ranného svetla...
A všetky historické knihy na nás zabudli...
ani len Biblia si na nás nespomenula...
ani raz...
má ma rád.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár